Od Studeného hradu je vzdialenosť na Gýmeš 1,5 kilometra, pohodlnou lesnou cestou. Stačí sa vrátiť žlto značenou turistickou trasou do Sedla pod Gýmešom a pokračovať na hrad zeleným turistickým značením. Aj keď hrad je Gýmeš sa rozprestiera nad obcou Kostoľany pod Tríbečom, v katastrálnej mape sa nachádza na území obce Jelenec.
Na vyvýšenom brale kopca Dúň bol v minulosti drevený hrad, z tohto hradu sa dymom signalizovalo nebezpečenstvo.
Na mieste dreveného hradiska, po tatárskom plienení, pravdepodobne v rokoch 1241-1242 dal postaviť kamenný, neskororománsky hrad Ondrej z rodu Hunt-Poznanovcov. Jeho potomkovia boli zakladateľmi rodu Forgáčovcov, ktorým hrad patril až do 19. storočia. Hrad Gýmeš bol strediskom rozsiahleho panstva a bol zahrnutý do línie protitureckých pevností.
Hrad sa budoval postupne, základom boli dve veže a trojuholníkové nádvorie, neskôr sa medzi veže postavili paláce v spoločnom opevnení.
V 15. storočí na hrade bola rozsiahla výstavba, budujú sa paláce a rozsiahle opevnenia. V 16. storočí sa pri vchode postavila veža lichobežníkového pôdorysu a tiež valcovitá veža.
Neskôr hrad spustošili Turci, v 18. storočí sa na hrade uskutočnila ďalšia prestavba, v tom čase časť hradu s kostolom sv. Ignáca sa stáva pútnickym miestom. Hrad spustol až po požiari v 19. storočí. Práve s obnovou hradu v 18. storočí som natrafila na takú zaujímavú informáciu, že obnova sa uskutočnila zásluhou biskupa Pavla IV. Forgáča a jeho syna Pavla V. /biskup a syn?/
Zaujímavou postavičkou z rodu Forgáčovcov bol aj starý mládenec gróf Karol Forgáč (1825-1911) po ktorého smrti sa prihlásilo o podiel na dedičstve 46 matiek pre svojich ľavobočkov. Údajne ich bolo omnoho viac, román Laca Zrubca – Gýmešský hárem, uvádza až 80 mladučkých grófiek.
Na hrade od roku 2011 pôsobí Občianske združenie Castrum Ghymes, ktoré sa venuje obnove hradu spolu s dobrovoľníkmi či študentmi a na hrade je aj vidieť výsledky ich práce.
Výhľady z hradu.
Veža a výhľady z veže.
Kostol sv. Ignáca
Povesť o Forgáčovcoch a hrade Gýmeš.
V čase, keď na trón nastúpila kráľovná Mária, korunovala časť uhorskej šľachty za kráľa Karola Malého. Jeho vláda však trvala len 39 dní. Alžbeta, vdova po Ľudovítovi Veľkom, zosnovala atentát s pomocou Blažeja Forgáča, ktorý kráľovi v jeho nepozornosti mečom zasiahol hlavu a neskôr ho vo väzení uškrtili. Za tento skutok dostal Blažej Forgáč za odmenu hrad Gýmeš, 44 dedín a právo používať erb, na ktorom bola vyobrazená nahá kráľovná Mária vyrastajúca z koruny. Dlho sa však z odmeny netešil. Ešte v tom istom roku prepadol kráľovský sprievod s Máriou a Alžbetou chorvátsky bán Ján Horvati, ktorý Blažeja popravil a jeho hlavu poslal vdove po Karolovi Malom s odkazom, že kráľa pomstil. Kráľovnú aj s matkou olúpili, uväznili v Novigrade a Alžbetu pred očami kráľovnej Márie uškrtili a vyhodili z hradby. Máriu oslobodili až po ôsmich mesiacoch a následne jej manžel Žigmund zajal, umučil a zabil Ján Horvátiho.
