Táto malá obec, ktorá leží na hranici Bielych Karpát s východnými výbežkami Myjavskej pahorkatiny, v Brezovej doline, má len 61 obyvateľov, ale bohatú históriu, prírodné krásy, ako aj nádherný prírodný úkaz a tou je Haluzická tiesňava.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1398 v listine z nitrianskej kapituly. Osídlenie tohto územia však bolo ešte staršie, archeologické nálezy svedčia o tom, že tu bolo sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.
Neskôrr obec patrila Beckovskému panstvu, obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, výrobou a predajom drevených výrobkov.
Nad obcou, na kopci Hájnica, sa nachádza malá, sedem metrov vysoká rozhľadňa, pri nej sú lavičky a ohnisko, príjemné miesto na oddych. Z rozhľadne vidíme Biele Karpaty, Považský Inovec oblasť Bošáce a dedinky v jej doline. Mojim pôvodným zámerom bolo síce z rozhľadne pozorovať východ slnka, ale počasie sklamalo, bolo zamračené.

Nakoľko Hájnica je odlesnený kopec, už z chodníka k rozhľadni sú výhľady do okolia.



Rozhľadňa Hájnica a výhľady z nej.





V priblížení môj ďalší cieľ, zrúcanina kostolíka Všetkých svätých.

Od rozhľadne sa vraciam k budove obecného úradu a budem pokračovať Školským náučným chodníkom, ktorý ma dovedie k zrúcanine románskeho kostolíka a následne do Haluzickej tiesňavy. Po trase sú informačné tabule o faune a flóre v tejto oblasti a tiež o technicko-stavebných pamiatkach tiesňavy.



Románsky kostolík na okraji obce bol postavený v roku 1240. Jeho súčasťou bol obranný múr a vstupná veža so strielňami. Kostol nemal len náboženskú funkciu, ale aj ochrannú pred nepriateľskými vojskami a tiež ako útočisko pred búrkami a povodňami. Kostol bol aj miestom pre verejné zhromaždenia. Pôvodný kostol bol neskôr rozšírený, goticky a neskôr renesančne upravený. V roku 1810 bol pre zlý technický stav uzatvorený.




V súčasnosti je inštalovaná v kostole netradičné dielo od vizuálneho umelca Petra Gábora „Zrkadlenie“, morské vlny, ako premenlivý protipól nebeskej klenby. Zaujímavé dielo, zvlnená podlaha miesto zelenej trávy. Na 140 metroch štvorcových podlahovej plochy. Máme ju možnosť vidieť do 1.10.2023 nakoľko ide o dočasnú výstavu.




Od zrúcaniny kostola vedie chodník popri malej zvonici a miestnom cintoríne lúkou do Haluzickej tiesňavy.


Tieňava sa nachádza v susedstve kostola, bola vytvorené hĺbkovou erozívnou činnosťou Haluzického potoka. Tiesňava má dĺžku jeden kilometer, hĺbku 50 metrov a šírku 200 metrov. Táto roklina neustále rastie a prehĺbuje sa. Je tu vybudovaných 8 murovaných prehrádzok a 17 kamenných stupňov aby sa zabránilo odnášaniu naplavenín a tým aj rýchlejšiemu prehlbovaniu tiesňavy. Rastie tu bujná vegetácia, vzhľadom pripomína dažďový prales. Počas horúcich letných dní poskytuje príjemný chládok a tiež pastvu pre oči. Tiesňava je prírodnou pamiatkou so 4. stupňom ochrany.










Návšteva Haluzíc a jej pamiatok je dobrým tipom na krátky a nenáročný výlet.