Archeoskanzen Havránok je jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku ako tichý svedok života Keltov, ich remesiel, rituálov i viery.
Keď sa v 60. a 70. rokoch minulého storočia začala výstavba vodného diela Liptovská Mara, archeológovia využili jedinečnú príležitosť preskúmať rozsiahle územie, ktoré malo zostať pod vodou a tiež blízke okolie. Výsledky výskumu prekvapili, lebo odhalili stopy osídlenia už z 4. až 1. storočia pred naším letopočtom.
Na svahoch Havránku žil keltský kmeň Kotinov, známy ako súčasť púchovskej kultúry. Ich sídlisko nebolo len obyčajnou osadou, išlo o centrum nadregionálneho významu. O tom svedčia nálezy šperkov, keramiky, bronzových a železných predmetov, či dokonca mincí, biatek, ktoré sa priamo na mieste razili.
Dominantou lokality bolo hradisko so svätyňou a šesť menších osád v okolí. Archeológovia tu odkryli aj kamennú stélu s ohniskom a obetnými darmi, tichého svedka dávnych rituálov.
V skanzene dnes návštevníci vidia rekonštruovaný dvorec z obdobia 3.–1. storočia pred n. l., ide o dvojpriestorový dom, studňu, hrnčiarsku dielňu i hospodárske budovy. Všetko verne zachytáva spôsob života v období mladšej doby železnej.
Opevnenie hradiska bolo vybudované s precíznosťou typickou pre keltskú architektúru ako sú kamenné múry, zložité brány a palisády chránili obyvateľov pred nepriateľmi.
Najvýznamnejšou stavbou bola svätyňa z druhej polovice 1. storočia pred n. l., chránená terasovitou hradbou. Kamenné dlažby lemovali drevené stĺporadia s obetnými ohniskami. Kelti tu obetovali ľudí, zvieratá, šperky aj úrodu. Z druhej polovice 1. storočia pred n.l. pochádza brána do svätyne chránená terasovitou hradbou. Obetiská dokladajú príslušnosť k chtonickým, podsvetným kultom, súvisiacim hlavne so zabezpečovaním plodnosti a úrody.
Brána halového typu s pozorovateľňou, ide o kontrolu priestoru za ohybom svahu. Stavba pochádza z prvých desaťročí 1. storočia n.l.
Núdzové obydlie, ide o dvojpriestorový dom s kolovou konštrukciou.
Osídlenie Havránku pretrvalo až do 2. storočia nášho letopočtu, keď sa tu objavili aj germánski kolonisti. O niekoľko storočí neskôr, v 12. storočí, vyrástol na vrchole kopca drevený zemepánsky hrádok.
Po požiari v 13. storočí bol opäť obnovený, no v 15. storočí už slúžil len ako pozorovateľňa. Dnes tu možno vidieť zvyšky obytných veží, cisterien i opevnenia, ktoré dodávajú miestu tajomnú atmosféru.
Cisterna
O Havránok sa dnes stará Liptovské múzeum v Ružomberku. V roku 1991 bolo hradisko vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Archeoskanzen je sprístupnený verejnosti a návštevníkom ponúka jedinečný pohľad do života našich dávnych predkov a to nielen cez exponáty, ale aj cez zážitok priestoru, kde sa história zhmotňuje v každom kameni.
Podľa aktuálneho výskumu DNA je potvrdené, že v našej krvi prúdi z časti keltská krv, ani sa tomu nedivím, keď stretnete takéhoto mladého kelta na Havránku, príslušníčku opačného pohlavia som na tomto mieste nezaregistrovala.
