Na niektorých starých mapách a kresbách banských diel sú zakreslené na tomto mieste kríže, dokonca aj označené ako kalvária. Najstaršia takáto mapa je z roku 1730, čo by znamenalo, že táto kalvária je ešte staršia ako známa Banskoštiavnická Kalvária. Iné zdroje zas uvádzajú rok výstavby až 1754.
Nie je to tradičná kalvária s kaplnkami. Je tu šesť kamenných stél s pašiovými motívmi, siedme zastavenie tvorí trojica drevených krížov s kamennými sochami. Sedem zastavení korešponduje s motívmi bolestného ruženca. Stély sú osadené do kopca za sebou, Siedme zastavenie je na vrchole kopca.
Po stranách kalvárie rastú mohutné lipy, kopec kalvárie bol pôvodne nezalesnený, ale aj teraz sú z neho pekné výhľady.
Celý komplex bol v minulosti dosť zanedbaný, niektorým stélam už hrozilo spadnutie. Teraz som videla že sú spevnené a podopreté. Škoda, že jednotlivé kamenné reliefy sú už väčšinou nečitateľné aj pašiove motívy sú nejasné. Aj napriek tomu je to pekné prostredie uprostred štiavnických hôr.
Spevnené stély.
Ukrižovanie tvoria tri kríže, na nich sú plechové figúry v strede Ježiša, pod krížom je figúra Márie Magdalény. Po stranách kríže s lotrami.
Medzi krížmi sú kamenné plastiky Márie a sv. Jozefa v životnej veľkosti. Kamenosochárske práce nesú rukopis Dionýza Stanetiho, alebo jeho dielne.
Staneti vytvoril aj sochy v kostoloch a kaplnkách Banskoštiavnickej Kalvárie, jeho dielom je aj Trojičný stĺp v Banskej Štiavnici a v Kremnici.
Výhľady z kalvárskeho vršku.
Zaujímavé objekty v Hornej Rovni sú tiež kostol sv. Jána Krstiteľa a stará požiarna zbrojnica.
Návštevu Hornej Rovne si môžeme spestriť neďalekým tajchom Klinger, ktorý je obľúbeným výletným miestom.
