Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113, v Zoborskej listine. Kto založil obec, nie je známe, kolujú povesti podľa jednej obec získal jeden z rodu za zásluhy počas križiackej výpravy v roku 1096 až 1099 vo Svätej zemi, podľa druhej príslušník rodu bol na Sicílii s uhorským kráľom Kolomanom a daroval kráľovi černocha a slona. Kráľ sa mu odvďačil právom na dedičnú držbu obce. Podľa latinského pomenovania slona dostali prídomok de Elephant a odtiaľto pochádza názov obce Lefantovce. V obci sa nachádzajú štyri kaštiele, kúria a iné historické pamiatky.
Malý kaštieľ
Na jeho mieste stála staršia kúria , ktorá bola postavená pre nitrianskeho sudcu Ondreja Kerestúryho a jeho manželku Juditu Lefantovskú, práve Edita je posledná z rodu, po ktorej nesie obec pomenovanie Lefantovce. Táto bola v 17. storočí rozšírená a prestavaná. Po veľkom požiari v 40. rokoch 18. storočia sa prestavala na trojkrídlový kaštieľ, ktorý nazvali Malým kaštieľom. Kaštieľ rokmi menil majiteľov poslednými boli Dopier, Kuníkova a Sádecká, ktorí sa neúspešne pokúsili o generálnu opravu. Títo neskôr objekt darovali s podmienkou, že sa v objekte vytvorí expozícia dejín obce, dejín mlynárstva a dejín hudobných nástrojov. V súčasnosti prebiehajú na objekte sanačné práce a príprava podkladov pre začatie pamiatkovej obnovy.




Pánska kúria z 19. storočia. O tomto objekte som nenašla informácie, je však vidieť že sa obnovuje.


Neskorobarokový kaštieľ.
Bol postavený v roku 1774 bol prestavaný v 20. storočí, v súčastnosti je sídlom obecného úradu.


Kaštieľ Jezerniczkych
Na mieste staršieho renesančného kaštieľa bol predtým vodný hrad, bolo to rodové sídlo Elefánthyovcov. Kaštieľ vznikol v roku 1618 prestavbou. Pozostáva z poschodovej štvorkrídlovej budovy. Barokovou prestavbou sa zbúralo východné krídlo a vybudovalo sa nádvorie. Romantické úpravy sa uskutočnili v 19. storočí a vybudoval sa okolo kaštieľa anglický park. Kaštieľ patril rodu Jezerniczkých, podľa dostupných informácií teraz kaštieľ patrí obci, Je zrekonštruovaný, robia sa úpravy okolia, ale neviem aké bude mať v budúcnosti využitie tento objekt.



Okrem týchto pamiatok sa nachádza v obci kostol sv. Martina z Tours. Prvá písomný dokument o tomto kostole je z roku 1218. V roku 1808 však schátralú stavbu nahradil nový kostol. Pri kostole sa nachádza Lurdská jaskyňa.


Obcou preteká Lefantovský potok a pri potoku sa nachádza altánok so studňou.

V Horných Lefantovciach sa nachádzajú pamätníky padlým v I. a II. svetovej vojne. Tiež sochy s náboženskou tematikou.





Kaštieľ Edelsheim-Gyulai
Pôvodne pavlínsky kláštor bol postavený v 14 storočí. V roku 1782, keď došlo k zrušeniu pavlínskej rehole, kláštor osirel. V r. 1836 kúpil majetky obce František Gyulai. Keďže bol bezdetný, tak v r. 1866 adoptoval Leopolda Edelsheima Bývalý pavlínsky kláštor prestaval v rokoch 1894-95 posledný majiteľ lefantovského panstva Lipót Edelsheim-Gyulai.
Po roku 1945 kaštieľ slúžil dlhé roky ako nížinné sanatórium pre chorých na tuberkulózu. Približne od roku 2010 sa však objekt nevyužíva a chátra.


Úplne úsmevný mi pripadal oznam o záchrane štukového erbu, Možno o pár rokov sa zachová len ten erb.

Keď sa prederieme húštinou narazíme na klasicistickú hrobku rodiny Edelsheim-Gyulai, ktorá je zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok. Tu sa zrejme realizovali vandali, pochybujem o tom, že ešte niekedy sa opraví. Rodina zainvestovala aspoň toľko, že kostrové pozostatky zosnulých boli prevezené do spoločnej hrobky v miestnom kostole. Inak by som ich možno našla rozhádzané po okolí.



Neďaleko hrobky sa nachádzajú pozostatky židovského cintorína, ktorý je tiež v biednom stave.


Pri týchto posledných miestach ktoré som tu navštívila mi rezonovala v hlave jediná veta : „Národ ktorý si nectí históriu, svoju minulosť, si nezaslúži lepšiu budúcnosť“
Máloktorá obec sa môže pochváliť s toľkými historickými pamiatkami ako práve Horné Lefantovce. Niektoré sú pekne upravené, na iných sa pracuje. Obec zrejme nemá prostriedky na to, aby zrekonštruovala všetky pamiatky a taktiež sú tu aj vlastnícke práva k objektom. Čo mi však chýbalo a čo nestojí veľa peňazí, tak k týmto historickým budovám by bolo vhodné umiestniť informačné tabule, čo by potešilo každého návštevníka so záujmom o históriu.