Starší názov Litava dostal podľa riečky Litava, ktorá obteká hrad z troch strán a tvorí prirodzenú ochranu hradu. Hrad bol postavený v 13. storočí, prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1276. Jeho úlohou bola ochrana ciest vedúcich k banským mestám.
Na hrad sa dostaneme z lazu Konské, ktorý je časťou obce Čabradský Vrbovok. Tu končí asfaltovaná cesta a nachádza sa tu malé parkovisko. Od parkoviska vedie lesná cesta s modrým turistickým značením, ktorý je súbežný s časťou náučného chodníka Uňatín-Horný Badín-Čabraď. Chodník vedie najprv popri lúkach, potom odbočuje do lesa. Údolím preteká Konštiansky potok, ktorý sa vlieva do riečky Litava.
Je slnečný pekný deň, lúky sú z časti pokosené v okolí cítiť vôňu sena.
Hradný vrch a okolie, územie s rozlohou 141,21 ha bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu Čabraď, s 5. stupňom ochrany v roku 1967. Predmetom ochrany je mimoriadne druhové bohatstvo väčšiny našich plazov, vrátane viacerých vzácnych chránených druhov. Rastlinstvo a živočíšstvo zahrňujúce viaceré chránené a významné teplomilné druhy, resp. spoločenstvo skalnej lesostepi.
Mostom už cez riečku Litava sa dostaneme pod hrad, nachádza sa tu zrejme lesnícka chatka a taktiež väčšia chata.
Z podhradia je výhľad na zrúcaninu hradu Čabraď.
Vchádzam do tkz. „dedinky duchov“ v minulosti tu, pod hradnou zrúcaninou, nachádzala poddanská dedinka, neskôr osada patriaca pod Čabradský Vrbovok. Nachádzajú sa tu pozostatky rozpadnutých domov a tiež zaujímavá kaplnka. Zarastené údolie a neďaleká riečka Litava, sú vhodným prostredím na život rôznych plazov.
Kaplnku sv. Štefana v roku 1813 dala postaviť rodina Koháryovcov, ktorá mala v tom období vo vlastníctve hrad, v rannoklasicistickom štýle. Okrem hlavného oltára sa tu nachádzali štyri bočné. Táto pekná stavba kaplnky sa nerekonštruovala a je v zlom stave.
Interiér kaplnky
Vedľa kaplnky sa zrejme nachádzal cintorín, vidieť tu len posledný náhrobok.
Z podhradia k hradu ďalej vedie mierne stúpajúci chodník k mostu so vstupnou bránou.
S počiatkami hradu Čabraď historici a archeológovia spájajú dva hrady, ten prvý je spojený s rodom Hunt-Poznanovcov. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1276 z listiny vydanej kráľom Ladislavom IV., keď hrad, ktorý volali Hrádok, Huntovho syna Derža staršieho obsadili Derž mladší a Demeter. Väznili manželku a deti Derža staršieho, ukradli mu majetok a odcudzili aj listiny vzťahujúce sa na jeho majetky. Ani po príkaze kráľa hrad Deržovi staršiemu nevrátili, preto im panovník odňal všetky majetky a prisúdil Deržovi staršiemu.
Napriek príkazu kráľa sa toto neuskutočnilo. V roku 1285 si bratia Derž mladší a Demeter si majetky rozdelili a Deržovi pripadol hrad Litava, iným menom Hrádok a hradné panstvo ktoré tvorilo predhradie a ďalších 15 obcí. Neskôr sa spory v rodine urovnali ale hrad ako keby bol zakliaty, sprevádzali ho ďalšie násilnosti.
Na začiatku 14. storočia hrad dobyl Matúš Čák Trenčiansky, hrad bol zanedbaný a pustol. Neskôr, v polovici 15. storočia ho obsadili vojská Jána Jiskru.
V roku 1461 ho dobylo vojsko kráľa Mateja Korvína. V tomto období sa začalo s obnovou stredovekého hradu a zmenilo sa aj jeho meno na Čabraď.
Neskôr sa dostal do majetku Horvátovcov.
V roku 1511 vznikol spor o panstvo medzi Fančiovcami a ostrihomským kardinálom Tomášom Bakócom. Bakóc vyhral spor a dal hrad opraviť a rozšíriť.
Od roku 1558 hrad bol majetkom Jána Kružiča, ten vybudoval opevnenie a hrad rozšíril. Po jeho smrti sa vdova vydala za Štefana Ilešhazyho, nakoľko nemali potomka, tak sa hrad dostáva do majetku kráľa a neskôr v roku 1622 vlastnil hrad Štefan Kohári až do jeho zániku.
V 18. storočí Rákociho kuruci poškodili obranný múr prvého predhradia, ale hrad sa dostal späť do rúk cisára.
Po zmene pomerov hrad Čabraď stráca svoj význam a Koháriovci si dali postaviť kaštieľ vo Svätom Antone, posledný mužský potomok rodu dal v roku 1812 podpáliť hrad, ktorý je odvtedy v ruinách.
Záchrane hradu Čabraď sa venuje Združenie RONDEL, ktoré vzniklo v roku 2000. Na hrade nájdeme veľa rôznych informačných materiálov nielen o histórii hradu, ale aj o okolitej faune a flóre, o činnosti združenia, archeologických výskumoch.
Hrad Čabraď
Zákutia hradu Čabraď.
Pri troche šťastia tu môžeme stretnúť aj hradného pána s manželkou.
Povesť o hrade Čabraď.
Čabradský kastelán bol prchkej a zlej povahy. Všetci ľudia v okolí sa ho báli. Raz si zaumienil, že musí vedieť stoj čo stoj, aké bude počasie. Hľadal naokolo, hľadal vo svete, lenže hvezdára niet. Jedného dňa priviedli sluhovia Filipa, prefíkaného dedinčana, ktorého prezliekli za slávneho hvezdára. Ten sa veru vyzná vo všakovakých znameniach, ovce pásol, aj svet ako vojak pochodil.
A tak sa Filipovi na hrade začalo dobre vodiť, spyšnel, zlenivel, pijatika sa mu zapáčila. Raz po ťažkej noci chcel kastelán vedieť, aké bude počasie, ale Filipovi sa neveľmi chcelo predpovedať. Tak iba odvrkol, že bude slnečno.
Keď kastelán prechádzal lesom, všimol si sedliaka ako bojoval so somárom, ktorý nechcel ťahať káru. Sedliak hromžil, vravel, že to stále opacha jedna, keď sa búrka chystá. Kastelán nechcel veriť, veď malo byť slnečno. Rozhodol sa, že hvezdára vyskúša. Ak búrka nepríde, ostane somár somárom a hvezdár hvezdárom. Ak búrka príde, pôjde somár na hrad a hvezdár za oje. A tak prikázal sedliakovi, aby vyčkali. A veru búrka aj prišla. Filipa za káru zapriahli a somár od tých časov na Čabradskom hrade počasie hlásal.
Pokiaľ sa rozhodneme pre kratší a zaujímavý výlet do prírody a za poznaním histórie, výlet na hrad Čabraď je ideálnym typom aj pre rodiny s menšími deťmi. Výhodou je aj to, že trasa a hrad nie je preplnený turistami, nie je tu komerčné prostredie, čo mi v poslednom období na niektorých hradoch začína prekážať, ale zas každý nech si vyberie to, čo mu vyhovuje.
