Hrad bol postavený na prelome 12. a 13. storočia pravdepodobne rodom Lošonciovcov z Lučenca. Hrad slúžil ako ochrana stredoslovenských banských miest.
Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1329 kde sa spomína pod názvom Dyun.
Po neúspešnom sprísahaní , keď príslušníci rodu Ladislav a Žigmund zaplietli do protikráľovského sprisahania v Sedmohradsku, kráľ Matej Korvín im hrad odobral a daroval v roku 1469 Michalovi Országhovi, neskôr hrad vlastnil Ján Nádasdy Ongor.
V roku 1535 sa hradu zmocnil násilím Žigmund Balassa. V roku 1559 ho Balassiovci prebudovali hrad na protitureckú pevnosť, zosilnelo sa opevnenie, pri zosilnení pristavili pred bránu horného hradu delostrelecký bastión, ktorý ju mal chrániť južnú stranu hradu pred útokom, zo sedlovej strany zabezpečili výstavbou predhradia, ktoré bolo tvorené hradbovým múrom s dvoma baštami na nárožiach. V roku 1575 Turci dobyli Modrý kameň a zaútočili aj na Divín. Po dlhšom obliehaní dobyli hrad a okupovali ho až do roku 1593, keď sa ho zmocnilo kráľovské vojsko s Bálintom Balassim.
Počas stavovského povstania v rokoch 1602 – 1606 hrad sa znova opevnil.
V polovici 17. storočia hrad zdedil Imrich Balassa, krajinský a stoličný hodnostár, ktorý svojimi násilnými činmi si vyslúžil titul lúpežného rytiera. Dvakrát bol vo väzení, na hrad cisár Leopold umiestnil nemeckých žoldnierov, ktorí mali na neho dozerať. Imrich mal dovolené v podhradí si postaviť nové sídlo, toto však zneužil na to, že tam sústredil bojaschopných mužov. Pozval do kaštieľa veliteľa hradnej posádky aj s dôstojníkmi, hostí dal Balassa zavraždiť a lsťou sa zmocnil hradu.
Balassa odolával útokom cisárskeho vojska, napokon v roku 1669 cisárske vojská sa zmocnili hradu a vyhodili ho do povetria.
Od roku 1686 do roku 1945 bolo Divínske panstvo majetkom rodu Zichy.
Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Hrad postupne odkrývajú archeologickým výskumom a konzervujú.
K hradu sa dostaneme priamo z obce od dvojvežového kostola.
Pod hradným pahorkom na príchodzích mieri delo, ale je neškodné, nachádza sa tu bufet pod hradom.
Na pahorku už vidieť zrúcaninu hradu.
Chodník pokračuje popri cintoríne k hradnej bráne. Pred bránou je upútavka na akciu poriadanú na hrade, čo mi tu však chýba, nie je tu nikde žiaden informačný panel o histórii a majiteľoch hradu a Divínskeho panstva.
Vstupom cez bránu sa dostávam do podhradia, sú tu ešte pozostatky z predchádzajúcej akcie, zrejme sa pekné prostredie hradu využíva na kultúrne a spoločenské akcie.
Z okraja opevnenia je výhľad na časť obce Divín a tiež na priehradu Ružina.
Nachádza sa tu aj mučiareň s popisom jednotlivých spôsobov mučenia, divoký stredovek.
Zákutia hradu Divín.
Výhľady z horného hradu na obec Divín.
K vzniku hradu sa viažu dve povesti:
Podľa prvej hrad Divín postavil jeden slovanský vodca. Keďže však nechcel priniesť obeť lesnému duchovi, bol stále brzdený vo svojej práci. Čo robotníci cez deň postavili, to lesný duch v noci zničil. Nakoniec jeden starec navrhol, že tento duch sa len vtedy dá odstrániť, keď najbližšie ráno zamurujú do základov jedno dieťa. To sa i stalo a v stavaní mohli nerušene pokračovať. Pre tento divoký čin tu zdržujúci sa ľud nazval toto miesto Divínom.
Podľa druhej povesti, ktorá sa zachovala, založil hrad Divín jeden zo siedmych neznámych vodcov. Keďže pri vybudovaní tohto hradu mu pomáhali diabolskí duchovia, z vďačnosti tento hrad pomenoval Divínom.
