Hrad ktorý bol postavený koncom 13. storočia mal za úlohu strážiť cestu do Zvolena. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1306 kde sa spomína ako ako Castrum de Dobronya. Hrad bol v majetku komitátu Zvolenského hradu, ako predsunuté opevnenie Pustého hradu.
Neskôr sa stal hrad kráľovským majetkom a spravovali ho kasteláni.
Okolo 15. storočia bol majetkom Štefana Verböciho, ktorý bol autorom zákonníka Tripartitum, právnickej zbierky kodifikujúcej obyčajové právo v Uhorsku, ktorý niektorých obyvateľov Uhorska na sklonku stredoveku odsúdil k nevoľníctvu. Tripartitum zrušil až cisár Jozef II. koncom 18.storočia
Štefan Verböci bol rozporuplnou osobnosťou, bol personál, krajinský sudca a uhorský palatín. Začiatkom 16. storočia sa stal stúpencom Zápoľského, V roku 1514 sa zúčastnil bojov na potlačenie Dóžovho povstania. V roku 1525 bol vymenovaný za palatína. Po komplote vysokej šľachty bol zbavený funkcie a jeho majetky zhabané. Hrad Dobrá Niva sa stáva kráľovským majetkom.
Po bitke na Moháči v roku 1526 Verböci podporoval protureckú orientáciu Zápoľského. V roku 1541 po obsadení Budína Turkami mu Sultán Sulejman I. udelil úrad hlavného sudcu.
Význam hradu sa zvýšil počas tureckých nájazdov koncom 16. storočia. Hrad zažil najväčší útok sečianskeho a fiľakovského bega v roku 1583. Významne sa na pomoci obrany hradu podieľal zvolenský kapitán Juraj Barbarič a hrad sa ubránil útoku.
V 16. a v 17. storočí hrad menil majiteľov, až sa stal majetkom Esterháziovcov. Pre zlý stav hradu sa správa dobronivského panstva presťahovala do novej budovy v podhradí a na hrade sídlila len posádka.
V roku 1805 hrad odkúpila hrad kráľovská kancelária pre banskú komoru a hrad ešte viac začal chátrať. Dnes je hrad majetkom obce Podzámčok. Z hradu Dobrá Niva sa zachovalo len torzo palácovej stavby, z hradnej zrúcaniny zostala jedna dôkladne, zakonzervovaná stena paláca.
Okolie je však pekne upravené a z hradného návršia sú výhľady na obec a jeho okolie.
Výhľady z hradného návršia.
Pod hradom v tieni borovíc je vybudované príjemné sedenie.
O hrade Dobrá Niva koluje nasledovná povesť:
Štefan, hlava panstva, trávil viac času v Budíne ako doma, o jeho majetok sa staral mládenec menom Paľo. Dobre hospodáril, o majetok, aj o ľudí sa postaral. Frajerku Rózku si medzi nimi našiel. Keď sa však pán Štefan domov vrátil, práve to, že sa staral tak dobre o ľudí sa mu znepáčilo. Paľa zavrel a určil deň, kedy ho na druhý breh života odpraví. Rózka, statočné dievča, pána uprosilo, aby jej dal úlohu, ktorá oslobodí Paľa z väzenia. Stalo sa. Do troch dní mala navŕšiť kopec vysoký, aby bol na stavbu hradu vhodný. Dva dni, dve noci, sa Rózka lopotila, ale neuspela. Keď tretiu noc od únavy zaspala, prisnil sa jej sen. Do sna sa jej vtancovali víly, prisľúbili za jej dobrotu v minulosti pomoc. Keď Rózku prebudili prvé slnečné lúča, nad dedinou Podzámčok sa týčil kopec. Štefan Paľa pustil z väzenia.
