Pod hradom v minulosti viedol horský prechod medzi Požitavím a Ponitrím, to je dnešná cesta medzi Topoľčiankami a Veľkými Uhercami. Úlohou gotického strážneho hradu Hrušov z konca 13. storočia bola ochrana tohto horského prechodu a tak chrániť panstvo Matúša Čáka Trenčianskeho v oblasti Ponitria.
Význam hradu vzrástol v 14. storočí keď sa stal majetkom kráľa a stal sa strediskom rovnomenného panstva so zlatonosnými potokmi. Neskôr došlo k spojeniu topolčiansko-hrušovského panstva a hrad sa stal bezpečným útočiskom v čase tureckých vpádov
Neskoršie rabovanie cisárskych vojsk v roku 1708 spôsobilo, že ho obyvatelia opustili a hrad začal chátrať.
Hrad je od roku 2004 rekonštruovaný Občianskym združením Leustach.
Na hrad sa dostaneme červeným turistickým značením od hlavnej cesty medzi obcami Skýcov a Topoľčianky, kde sa nachádza aj odstavné parkovisko.
Po prekonaní stúpania mladým lesom pokračujeme kamienkovou cestou až k hradu. Z jednej strany cesty je mladý les, z druhej strany mohutné zakvitnuté gaštany. Už z cesty je výhľad smerom na obec Skýcov a okolité kopce pohoria Tríbeč.
Na lúke pod hradom sa nachádza pomník T.G.Masaryka, toto okolie bolo jeho obľúbeným miestom prechádzok a oddychu počas pobytu na Slovensku. Práve prvá rozsiahla rekonštrukcia hradu, v rokoch 1928-1930, sa uskutočnila na jeho podnet.
Pod hradom je vybudovaný prístrešok a tiež ohnisko na opekanie. Pribudli tu bylinkové záhony a tiež ďalšie informačné tabule.
Pohľad na hrad napovedá, že ešte stále sa na hrade pracuje, hrad je obklopený lešením.
Na mieste kde stála prvá hradná brána stojí zaujímavý strom opretý svojim kmeňom o kamenný pozostatok brány. Kedysi táto brána mala zdvíhací most.
Ďalej sa nachádzajú informačné tabule popisujúce stavebné premeny na hrade, geografiu okolia hradu Hrušov a tiež najvýznamnejších majiteľov hradu.
Matúšovi Čákovi sa pripisuje výstavba hradu, keď zdedil v okolí rozsiahle majetky. Neskôr hrad patril kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou, kráľovi Ľudovítovi Veľkému, Vladislavovi Opolskému, kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, neskôr ďalším kniežatám a veľmožom. Posledným majiteľom hradu bol rod Rakociovcov.
Vstupnou, druhou hradnou bránou sa dostávame do stredného hradu. V okolí je množstvo kamenia, stavebného materiálu, ako aj náčinia, je zrejmé že ešte sa ešte ďalšie časti hradu dostavajú.
Hneď pri vchode do stredného hradu sa nachádza miestnosť kde sú zobrazené premeny hradu Hrušov, taktiež je tu výhľad na obec Skýcov a na ďalšie hradné nádvoria.
Ďalšie zákutia a výhľady z hradu.
Z neďalekých skaliek sú tiež pekné výhľady, či už na hrad, alebo na okolité kopce.
Tak ako aj o iných hradoch, aj o hrade Hrušov koluje povesť: „V závratných hlbinách podzemia Hrušova sú ukryté poklady: tri obrovské okovy vrchovato naplnené zlatom, striebrom a drahými kameňmi. Jeden stráži kohút, druhý velikánsky čierny had a na poslednom sude sedí obrovitý rak. V roku je jeden deň, keď sa cennosti zjavujú. Vtedy na Jána sa vybrali za bohatstvom traja kamaráti. Toho najsmelšieho spustili na povraze do pivníc. Mládenec už čiahal za zlatom, keď tu sa zobudil kohút. Mocne zatrepotal krídlami a plaz sa hrozivo vztýčil. V chlapcovi by sa krvi nedorezal. Zabudol si vziať so sebou papraďový kvet, ktorý by ho chránil. Kým bledý ako tôňa prišiel k sebe, rak ozrutnými klepetami prestrihol lano a nešťastník ostal v podzemí ako v hladomorni. Tu aj zahynul. Jeho druhovia, keď začuli zdola príšerný sykot a iné desivé zvuky, vyľakaní ušli. Odvtedy už na Hrušove nik šťastie neskúšal.“
Výlet na hrad Hrušov je nenáročný a je dobrým tipom na krátky výlet ktorý je vhodný aj pre rodiny s menšími deťmi.
