Táto zrúcanina sa nachádza na hranici Štiavnických vrchov a pohoria Vtáčnik, v katastrálnom území mesta Žarnovica, nad časťou obce Revišstké Podzámčie. Pod hradom preteká rieka Hron.
Hrad bol postavený približne koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia svojou polohou sa zaradil do sústavy pohronských strážnych hradov. Pod hradom sa nachádzal brod, kadiaľ viedla významná obchodná cesta.
Z Revištského Podzámčia vedie na hrad žlto značená turistická trasa, avšak na skrátenie trasy je možnosť parkovania aj na parkovisku pod hradom, odtiaľto je už na hrad len o niečo viac ako 500 metrov.
K hradu z parkoviska sa dostaneme krátkou, mierne stúpajúcou lesnou cestou.
Trasou na hrad sú umiestnené informačné tabule o známych majiteľoch hradu ako je rodina Leustach, kráľ Karol Róbert, Matúš Čák Trenčiansky, Ján Jiskra, Dócziovci a ďalší. Posledným majiteľom hradu bola Banska komora. Z informačnej tabule tiež získame predstavu ako vyzeral hrad v 17. storočí.
Už od vstupu na hrad je jasné že pokračuje rekonštrukcia hradu, pôsobí tu Združenie na záchranu hradu Revište už od roku 2011.
Z miesta strážnice vidieť obytnú hranolovú vežu a cez prvé predhradie sa vchádza do delovej bašty.
Z delovej bašty je výhľad na Štiavnické vrchy a tiež na tok rieky Hron.
Pokračujem smerom k južnému palácu a k malej hranolovej veži na druhé predhradie.
Južný palác bol vybudovaný v druhej polovici 14. storočia, má obdĺžníkový pôdorys a nachádzali sa tu reprezentatívne a obytné priestory. Neskôr v 16. storočí bol prestavaný a dostavané tretie poschodie.
Obytná veža je dominantným vežovým objektom horného hradu, najvyššie podkrovné podlažie malo aj obrannú funkciu, po jej obvode sa nachádzali malé striel´ľne.
Pohľad na nádvorie zo schodov obytnej veže, ktorá v čase mojej návštevy nebola otvorená.
Koncom 17. storočia hrad postupne panstvo opustilo a začal chátrať.
Aj o hrade Revište koluje viac povestí.
Je to aj povesť o jednom z jeho majiteľov – grófovi Dóczim, ktorý bol vášnivým poľovníkom. Najväčšmi vraj túžil uloviť jedného výnimočného vlka z lesov okolo hradu, no mnoho rokov sa o to pokúšal márne. Jedného mrazivého januárového rána sa opäť vybral skúsiť šťastie, no pošmykol sa na zamrznutej zemi a spadol tak nešťastne, že upadol do bezvedomia. Keď sa prebral, zistil, že ho pred istou smrťou v mrazoch zachránil práve ten vlk, po ktorom túžil. Ľahol si vedľa neho a zohrieval jeho telo vlastnou srsťou. Od toho dňa sa z Dócziho a vlka stali nerozluční priatelia a keď grófa na nádvorí sťali, zviera vraj začalo blúdiť po okolitých lesoch, kde svojho milovaného pána hľadá dodnes.
Povesť o krásnej Selime a hradnom pánovi.
Selima bola dcéra hlavného tureckého kapitána, ktorý sídlil na Levickom hrade. O jej kráse si štebotali vtáčiky na oboch kontinentoch. Jedného dňa Selima naplánovala útek a so svojim milým sa skryli na hrade Revište. Tureckého veliteľa ich čin tak napajedil, že hradného pána vyzval na súboj. Vedel, že by proti jeho mocnej náture nemal šancu vyhrať a tak ho dal pred bojom otráviť. V osudný deň prišiel turecký kapitán na súboj. Pred ním stála zvláštna postava v rytierskej zbroji. Kapitán sa zľakol a vytasil svoj meč. Rytier padol na zem mŕtvy. Kapitán priskočil k rytierovi, sňal mu prilbu a do jeho očí sa nahromadili slzy nešťastia. V rytierskom odeve bola jeho milovaná dcéra Selima. Svoj čin neuniesol a vzal život aj sebe.
Krátka, nenáročná trasa predurčuje hrad k tomu, že je veľmi dobrým tipom na výlet rodín s malými deťmi, tento výlet sa dá spojiť s návštevou neďalekého Zveroparku s rôznymi atrakciami.
