Pravdepodobne hrad bol postavený okolo roku 1250 Vančovcami, Vincentom a Petrom, bratmi ostrihomslkého arcibiskupa na brale Orlí kameň. V minulosti hrad strážil cestu popri Hrone smerom na Zvolen a Kremnicu.
Neskôr bol hrad kráľovským majetkom, ktorý spravovali kasteláni. V roku 1429 kráľ Žigmund daroval Šášov svojej manželke, kráľovnej Barbore, .až do roku 1490 bol hrad vénnym majetkom uhorských kráľovien. Od roku 1490 sa stal majetkom Dóciovcov, keď po smrti kráľa Mateja vdovs Beatrice darovala Šášov jágerskému arcibiskupovi Urbanovi Dócimu.
Dóciovci vlastnili hrad až do roku 1648, keď znova sa stal hrad kráľovským majetkom.
Vojsko Imricha Thökölyho sa v roku 1677 zmocnilo hradu Šašov a spustošili ho, odvtedy sa hrad neobnovoval.
V súčasnosti sa o hrad stará a postupne ho obnovuje Združenie na záchranu hradu Šášov, ktoré vzniklo v roku 2003.
Na hrad sa dostaneme zo Šášovského Podhradia, od pamätnej izby, kde sa nachádza aj malé parkovisko, zeleno značenou turistickou trasou až pod hrad.
Vpravo pred hradom sa nachádza ľadovňa. Ľadovňa slúžila na uchovanie potravín. Napílené ľadové kryhy sa sem prinášali v zime zo zamrznutého Hrona.
Za prvou vstupnou bránou, ktorá je len v náznaku je vybudovaný prístrešok so sedením.
Pred nami je hrad Šášov, alebo Šášovský hrad. Do areálu sa vstupuje strmším chodníkom.
Výhľad z chodníka na Šášovské Podhradie a Štiavnické vrchy.
Vchod je cez barbakán.
V severnom paláci boli renesančné obydlia a hospodárske budovy
Výhľad na rieku Hron zo severného paláca.
Východný, gotický palác.
Výhľad z východného paláca na Kremnické vrchy a pohorie Vtáčnik.
Hradná studňa s kaplnkou.
Výhľad z východného paláca na Štiavnické vrchy.
Tak ako o každom hrade kolujú povesti, tak aj o hrade Šášov, ako šašo hrad vytancoval..
Dvorný šašo Zvolenského hradného pána bol veru veselá kopa. Na dôvažok bol aj múdry a vynaliezavý. Vedel pánovi poradiť a dostal sa z každej nepríjemnej situácie. Svojmu pánovi bol nielen na zábavu, ale bol aj jeho radcom a dôverníkom.
Zvolenský hradný pán mal veľmi rád poľovačky. Často sa so svojím šašom túlal po lesoch.
Jedného roku bol akýsi zlý čas. Hradný pán už všakovakú zver ulovil, len medveďa nie a nie. Veľmi sa chcel pochváliť pred pánmi z okolitých hradov uloveným medveďom. Vybral sa spolu s verným šašom na poľovačku. Do noci blúdili lesmi. Takto to pokračovalo skoro celý týždeň. Stále boli na cestách a úlovok žiaden.
Prechodili lesy krížom krážom a nič. Hradný pán bol už rozhodnutý vrátiť sa na hrad. Nemá to význam, už týždeň sme na cestách, túlame sa po lesoch a žiaden medveď. Ráno odchádzame domov. Teraz poďme spať, zavelil šašovi.
Šašo celú noc takmer oka nezažmúril. Nad ránom ho premohol spánok, a vtedy sa mu prisnil čudný sen. S pánom boli v lese a tancovali. Na vlastné oči videl komu. Pri strome stál na zadných labách veľký medveď. Šašo sa zobudil spotený a unavený, akoby naozaj celú noc tancoval. O sne porozprával hradnému pánovi. Ten iba mávol rukou a povedal, sen je iba sen.
Pán môj vieš, že som ti vždy dobre poradil. Poďme ešte ostatný raz na poľovačku. Vyberme sa smerom k hradu, ak nič neulovíme pôjdeme domov, prehováral šašo pána. Pán dal na radu šaša, súhlasím, pôjdeme domov cez les.
Slnko začalo pripekať, ale hlbšie v lese ich prekvapil príjemný chládok. Uviazali kone o stromy a pri potoku sa osviežili. Šaša zaujali pstruhy v bystrine. Ale pán zbadal, že v húštine sa čosi mihlo. Medveď. So zatajeným dychom kráčal pre pušku opretú o strom. Vedel, že jeden nesprávny pohyb a je po medveďovi. V tom hradný pán stúpil na suchý konár, ktorý zaprašťal. Medveď sa zrazu otočil a postavil na zadné. Stála pred ním ozruta. Stáli a civeli jeden na druhého.
Šašo tušil, že niečo nie je v poriadku. Vybehol na cestičku, a vidí, ako sa medveď so zdvihnutými prednými labami blíži k jeho pánovi, ktorý nepohnute stojí. V tom si šašo spomenul na sen a začal pred medveďom tancovať. Naznačoval aj hradnému pánovi, aby aj on tancoval. Ten však nepohnute stál v tvári celý biely a v duchu sa lúčil so životom. Tancoval a tancoval. Krepčil, odzemok tancoval, podupkával si, zvŕtal sa, ani dáka tanečnica. Medveď zostal stáť ako prikovaný. Najprv veľkými očami pozeral na šaša, potom na zvolenského hradného pána, akoby im chcel dačo povedať. Odrazu zoskočil na všetky štyri, zreval na celý les a hybaj, čo najďalej od čudesného divadla.
Šašovi bolo do smiechu, keď videl medveďa prášiť do lesa. No len, čo uvidel svojho pána, smiech ho prešiel. Pán sa celý biely zrútil k zemi. Pán môj, pán môj, medveď je už preč! kričal na zamdletého pána. Trvalo mu hodnú chvíľu, kým ho prebral k životu.
Šašo, roky mi verne slúžiš a teraz si mi aj život zachránil. Ten tvoj sen bol znamením. Som ti do konca života zaviazaný. Už som nemusel byť medzi živými, povedal precitnutý pán. Potom sa obaja nad tým, ako šašo pred medveďom tancoval schuti smiali.
Vďačný hradný pán dal šašovi za záchranu života postaviť hrad, ktorý nazval Šašov hrad. Neskôr ho premenovali Šášovský hrad.
