Výstup na Kostrín vedie striedavo po asfaltovej ceste a širokej lesnej zvážnici, ktorá začína za miestnym kaštieľom.
Lesná cesta má mierne stúpanie na vrch Kostrín ktorý má nadmorskú výšku 390 metrov.
Hradisko Kostrín je národná kultúrnou pamiatkou od roku 1963. Hoci dnes pôsobí nenápadne, jeho valy a terénne tvary dodnes rozprávajú príbeh starý viac než dva a pol tisícročia.
Valy a územie hradiska Kostrín je ťažšie identifikovateľné, hlavné hradisko bolo v tejto oblasti.
Archeologické nálezy dokazujú, že hradisko vzniklo v období staršej doby železnej, známej aj ako halštatská doba (700 – 400 pred n. l.). Toto obdobie bolo na území Slovenska časom výrazných spoločenských premien, rozvoja metalurgie a vzniku prvých opevnených centier.
Hradisko na Kostríne malo nepravidelný kvapkovitý pôdorys, ktorý kopíruje tvar vrcholového hrebeňa. Jeho obvod vymedzuje obranný val, miestami do výšky 5 – 8 metrov. V severovýchodnej časti areálu bol val doplnený priekopou, kým na severozápade splýva s prirodzenou líniou hrebeňa.
Rozloha opevneného priestoru je približne 0,6 hektára, čo naznačuje, že hradisko slúžilo najskôr ako dočasné útočisko pre obyvateľstvo v časoch ohrozenia.
Hoci samotný vrchol neposkytuje rozsiahle výhľady, má zvláštnu, až mystickú atmosféru. Ticho listnatého lesa v kombinácii s ľudskou stopou starou tisícky rokov vytvára miesto, ktoré „rozpráva“ aj bez slov.
Z južnej strany je hrebeň chránený ešte menším, zatiaľ nedatovaným opevnením, ktoré však už poznamenali zásahy vykrádačov. Preto sú aj v mapách vyznačené dva body hradiska Kostrín. Na tomto mieste sú výhľady do širokého okolia, zrejme tento Hrádok mal strážnu funkciu.
Spomína sa, že hradisko na Kostríne vzniklo ako ochrana pred prichádzajúcimi Keltmi. Prví Kelti sa na naše územie dostali až v 4. storočí pred n. l., teda približne o 300 rokov neskôr, ako bolo hradisko postavené. Hoci teda Kelti Kostrín neohrozovali, v neskorších obdobiach zohrali dôležitú úlohu v dejinách regiónu, budovali opevnené sídliská, ako napríklad Bratislavské oppidum, ktoré bolo významným centrom obchodu a remesiel.
Halštatská doba na území Slovenska bolo obdobie veľkých premien
Halštatská doba (cca 800/700 – 450/400 pred n. l.) predstavuje prvú fázu doby železnej v Európe. Na území Slovenska zanechala výrazné stopy: V tomto období vznikali prvé mocenské elity. Objavujú sa bohato vybavené hroby s bronzovými a železnými predmetmi, zlatými šperkami či vozmi. Najznámejším halštatským centrom na Slovensku bola Smolenický Molpír, ďalšie významné nálezy pochádzajú z Púchovskej a Turčianskej kotliny.
Nastal masovejší rozvoj výroby železa. Slovensko malo bohaté zdroje rudy, čo podporovalo vznik kováčskych dielní. Z tohto obdobia pochádza množstvo nástrojov, zbraní, spon a ozdôb.
Práve toto obdobie prinieslo rozmach výšinných hradísk, strategicky umiestnených opevnených lokalít na kopcoch a hrebeňoch. Slúžili ako útočiská pre miestne komunity aj ako strážne body kontrolujúce obchodné cesty.
Hradisko Kostrín je jedným z takýchto objektov, ktoré potvrdzujú, že oblasť Tribeča bola osídlená už v hlbokom praveku.
Pre milovníkov histórie, turistiky aj tajomnej atmosféry starobylých miest je Kostrín ideálnym miestom na potulky, a zároveň pripomienkou, že aj malé vrchy môžu niesť veľké príbehy.
V tejto lokalite sa nachádza aj výšinné hradisko Šiance, ale o ňom niekedy nabudúce.
