Obec leží v okrese Žarnovica, na pravom brehu rieky Hron, na styku Pohronského Inovca, Štiavnických vrchov a Podunajskej pahorkatiny. . Súčasťou obce je miestna časť Psiare.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1075, ale táto sa vzťahuje len na tunajšie opátstvo zasvätené sv. Beňadikovi. Predpokladá sa však, že na mieste opátstva bolo opevnené slovanské sídlisko. V pápežskej listine z roku 1209 sa spomína samotná obec ako obec Peteň. Osada Peteň pravdepodobne vznikla až po založení kláštora. Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä roľníctvom, pestovaním vína, ovocinárstvom a remeslami.
Počas Tureckých nájazdov bol tunajší kláštor opevnený, aj napriek tomu v roku 1599 bol tureckými vojskami Hronský Beňadik vypálený a spustošený. Ďalšou ranou pre obec bola morová nákaza v roku 1714.
Od 18. storočia sa v okolí rozmohlo vinohradníctvo, ktoré však po čase tiež čakal úpadok, značnú časť vinohradov zničila filoxéra. Vybudovaním železničnej trate Hronská Dúbrava- Levice sa rozšírili aj možnosti ďalšieho rozvoja obce.
Dnes je Hronský Beňadik obec s vybudovanou modernou infraštruktúrou, staršie domy sú pekne upravené, je tu aj veľa domov z novšej výstavby. V strede obce sa nachádza nákupné centrum.
Čriepky z uličiek obce.
Obcou preteká Tekovský potok ktorý je pravostranným prítokom rieky Hron.
Pred kláštorom sa nachádza pamätník obetiam I. svetovej vojny.
Z Mýtneho námestia je už jasne viditeľný prístupový chodník ku kláštoru, ktorý vedie hore od Tekovského potoka
Kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku je národnou kultúrnou pamiatkou.
Vznik Opátstva sa traduje do poslednej tretiny 11. storočia, vtedy vznikla aj prvá románska trojloďová bazilika sv. Benedikta. V polovici 14. storočia sa začala stavba dnešnej monumentálnej gotickej katedrály. Kláštor v Hronskom Beňadiku mal početné majetkové práva ktorými ho obdaroval kráľ Gejza I. V roku 1565 sa stal kláštor majetkom ostrihomskej kapituli.
Kláštor sa stáva strediskom kultúry a vzdelanosti. Do jeho kompetencie patrilo tiež vydávanie písomností, potvrdzovanie a overovanie listín.
V kláštore bola zhotovená aj najstaršia rukopisná kniha na Slovensku tkz. Nitriansky evanjelistár, ktorý obsahuje výňatky z evanjelií ktoré sa čítali v nedeľu alebo na cirkevné sviatky.
Dôležitú úlohu mal kláštor aj počas tureckých vpádov, keď bol prebudovaný na pevnosť, a stal sa súčasťou reťaze pevností kedy bol kláštor prestavaný na pevnosť, majúcu dôležité postavenie v systéme obrany banských miest proti tureckým útokom. Bola súčasťou reťaze pevností, v systéme obrany banských miest.
V rokoch 1951-89 bol v kláštore zriadený internačný tábor pre rehoľné sestry v súčasnej dobe sa využíva ako miesto na duchovné cvičenia pre všetkých ktorí hľadajú Božie požehnanie a pokoj duše.
V opevnenom areáli kláštora sa nachádza aj jednoduchá krížová cesta, kde jednotlivé zastavenia sú umiestnené na stromoch.
Bazilika minor sv. Benedikta opáta.
Chodbami kláštora.
Pod hradbami opevneného kláštora vedie žlto označený chodník k morovej kaplnke Božej Krvi. Trasou sa nachádza aj pár výhľadov do doliny.
Morová kaplnka Božej Krvi bola postavená v rokoch 1713-1715 na Beňadickej skale ako pripomienka morovej epidémie v rokoch 1709-1710. Na mieste kaplnky kedysi stálo hradisko a neskôr drevená kaplnka sv. Heleny.
Na sviatok sv. Kríža sa tu slúžia bohoslužby k tomu je prispôsobené aj okolie s lavičkami.
Hronský Beňadik a jeho okolie je vhodným tipom na krátky výlet za históriou a peknou okolitou prírodou.
