Výhľad na obec a jeho okolie je už z protiľahlého Krivína. Obec leží tak isto v Slovenskej bráne, na rozmedzí Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov.
Okolie Hronského Beňadiku bolo osídlené už v praveku. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1075 a vzťahuje sa na tunajšie opátstvo zasvätené sv. Benediktovi. Jeho zakladateľom bol Nitriansky panovník a neskôr uhorský kráľ Gejza I. Vtedajšia osada tiež patrila tomuto opátstvu.
Na peknom malom námestí Hronského Beňadika okrem pomníka padlých Bulharských partizánov v II. svetovej vojne, sa nachádza aj kópia prvého slovenského automobilu, Drndičky.
Prvý slovenský automobil vyrobil Michal Majer zo Psiarov, časť Hronského Beňadika po prvej svetovej vojne. Niektoré zdroje uvádzajú až koniec 20. rokov minulého storočia.
Traduje sa, že bulharský cár Ferdinand Coburg cestoval do Svätého Antona, keď sa mu pred Psiarmi pokazilo auto. Jeho šofér sa vypytoval, kto by im ho mohol opraviť. Tí ukázali na fúzatého muža, ktorý práve kráčal z polí s kosou na pleci, avšak vodič pohrdlivo povedal: „Čo už len môže taký „gaťášparast“ vedieť?“ Majer niečo následne porobil v motore, sadol si za volant k cárovi a povedal šoférovi, nech ich skúsi roztlačiť. Auto sa pohlo a namyslený panský šofér za ním musel utekať až do Psiarov. Cár na znak vďaky podaroval Majerovi dokumentáciu od auta a ten na základe nej vyrobil prvé slovenské auto „drndičku“.
Kópiu vyhotovila ako umelecké dielo, kováčka Andrea Kosecová z Hajnačky.
Dominantou obce je Benediktínsky kláštor a gotická bazilika sv. Benedikta. Chrám bol povýšený pápežom Františkom v roku 2019 na minor, čo je čestný titul, ktorý určitým významným chrámom prepožičiava rímsky pápež a má vyzdvihnúť význam tohto chrámu pre okolie.
V Bazilike sa uchováva vzácna relikvia Kristovej Krvi, ktorá bola darovaná kláštoru v roku 1483. Kláštorný komplex bol v roku 1970 zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.
Bazilika sv. Benedikta
Interiér Baziliky sv. Benedikta
Nachádzajú sa tu krásne vitráže s náboženskou tematikou.
Súčasťou baziliky je kaplnka Božej Krvi.
V opátskom krídle je expozícia približujúca dejiny opátstva.
Odtiaľto je vidieť na nádvorie a budovu samostatného kláštora. V minulosti sa tu vydávali všetky druhy písomností, overovali sa listiny, riešili majetkoprávne spory, na túto činnosť boli školený členovia rádu.
Prvými obyvateľmi kláštora boli benediktíni. Pôsobením vojnových udalosti v Uhorsku a porážkou pri Moháči v roku 1526 keď sa rozdelilo Uhorsko na niekoľko storočí medzi Osmanskú ríšu, Habsburskú monarchiu a Sedmohradské kniežatstvo, bola rozpustená kláštorná komunita, kláštor zanikol a vybudovala sa z neho mohutná vojenská, renesančná pevnosť. V roku 1599 Turci mesto spustošili a vypálili, kláštor zostal pevnosťou až do konca turceckých nájazdov. V roku 1881 v meste vypukol požiar, ktorýpoškodil aj časť kláštora. Po jeho oprave v roku 1929 prišli do kláštora saleziáni. V roku 1951 tu boli integrované rehoľné sestry a v roku 1990 sa opätovne sem vrátili saleziáni, ktorých v roku 1999 nahradili pallotíni. Od roku 2015 je kláštor v správe Nitrianskeho biskupstva.
Od kláštora sa môžeme vybrať žltým turistickým značením k Morovej kaplnke. Trasou sú dva výhľadové body na Hronský Beňadik a okolie.
Prvý výhľadový bod je však už zarastený, vyníma sa tam len kríž na skale.
Z druhého výhľadového bodu sú pekné výhľady na obec a jeho okolie.
Chodník popri rozkvitnutých trnkách nás dovedie ku kaplnke.
Morová kaplnka sa nachádza na skale Háj medzi obcami Hronský Beňadik a Psiare cca 1 km vzdialená od kláštora. Táto baroková kaplnka bola postavená v rokoch 1713 až 1715. Kaplnku postavili zemania Tekovskej župy ako poďakovanie za ochranu počas epidémie moru v rokoch 1709-1710. Pred kaplnkou sa nachádza pamätná tabula stavby a opravy kaplnky
V okolí sú osadené lavičky. Je príjemné si posedieť v tichu, v tieni stromov, rozjímať a obdivovať jarnú prírodu.
