Toto skalné bralo, tvorené andezitmi ponúka krásne výhľady na Hornú Nitru. Na vrchol sa môžeme dostať z viacerých strán a to žlto značeným turistickým chodníkom z obce Cígel, alebo potom kombináciou značenej trasy s neoznačenou z obcí Podhradie, alebo z miestnej časti Lehoty pod Vtáčnikom, z Malej Lehoty. Moja trasa vedie z obce Podhradie.
Chodník vedie z obce rozsiahlou lúkou popod skaly prírodnej rezervácie Sivý kameň.
Výhľady z lúk.
Neskôr sa napojím na zvážnicu, ktorá vedie popri starom kameňolome, popri chodníku tečie, teda mal by tiecť Krivý potok, ten je však na jednom mieste zahradený. Vpravo sa vidieť chatku a zvážnica pokračuje popri chatkách až ku funkčnému kameňolomu, kde sa znovu stáča do lesa. Z okraja lomu sú pekné výhľady Prievidzu, Bojnice ako aj na Strážovské kopčeky.
Starý lom z časti zarastá vegetáciou.
Výhľady z okraja funkčného kameňolomu.
Keď som nahliadla z výšky na kameňolom práve tadiaľ prebehovala líška, zrejme zvuk strojov jej už nevadí, keď navštevuje tieto miesta.
Odtiaľto na Jančekovú skalu už je len kúsok, cesta vedie medzi vysokými ihličňanmi, neskôr ich vystriedajú buky.
Niektoré buky sú povykrúcané, rôznych tvarov, za šera by to bol chodník hrôzostrašným lesom, ale predstavivosť funguje aj teraz.
Na vrchole Jančekovej skaly je osadený dvojkríž, lavičky zo skaly sú výhľady na Hornú Nitru. Tak ako aj viaceré skaly v tejto oblasti využívajú ich aj skalolezci.
Okrem dvojkríža sa tu nachádza smerovník, vrcholová kniha a tiež legenda o Jančekovej skale.
Janček bol vraj veliteľ dezertérov, ktorí rabovali kraj, čo sa mu v podstate stalo aj osudným. Pri tom, ako sa so svojimi prívržencami chystal napadnúť hrad Sivý kameň, padol do zajatia. Hradný pán Majtényi vydal rozkaz všetkých popraviť. To však ešte netušil, že jeho dcéra Uliša sa do Jančeka zaľúbila a po tom, ako s ním strávila aj niekoľko nocí, dala odsúdencovi koňa, otvorila mu bránu a umožnila útek. Janček však nedocválal ďaleko. Na skalnej terase andezitového brala, ktoré je dnes po ňom pomenované, ho dostihli vojaci a on v obkľúčení nevidel iné východisko, tak sa spolu s koňom vrhol dole zo 40 m vysokej skaly. Trúchliaca Uliša pomenovala miesto po ňom a do smrti mu zostala verná.
Zrejme Janček bol slabým jazdcom. V každom prípade tá jeho skala a výhľady z nej sú krásne. Je to nenáročná túra a dá sa spojiť s návštevou neďalekého Sivého hradu.
