Jankov vŕšok patrí do pohoria Strážovské vrchy a známy je hlavne tým, že je tu vybudovaný 15 metrov vysoký pamätník venovaný padlým partizánom štyroch národností, z obdobia Slovenského národného povstania. Pamätník sa budoval v rokoch 1946-1951.
Neďaleko, pod pamätníkom sa nachádzajú symbolické hroby, prírodný amfiteáter, ako aj niekoľko bunkrov z obdobia II. svetovej vojny.
Počas vojny v okolitých horách pôsobila partizánska brigáda Jána Žišku. Práve v jednom z bunkrov hitlerovské vojská upálili 13.12.1944 siedmich zranených partizánov.
Pod pamätníkom je vybudovaný horský hotel Partizán, areál sa využíval na rekreačné účely. Okrem osláv SNP sa tu konajú motoristické a cyklistické preteky do vrchu.
K tým pretekom sa viaže jedna moja príhoda, keď som si nevšimla tabuľu so zákazom vjazdu z titulu konania motoristických pretekov do vrchu a prišla som do cieľa ako prvá. Našťastie ešte preteky neboli odštartované.
Rovnomenná prírodná rezervácia, Jankov vŕšok, s 5. stupňom ochrany, sa nachádza na juhovýchodných svahoch Jankovho vŕšku, vyhlásená bola v roku 1993 na rozlohe 103,4 ha. Predmetom ochrany sú dubové lesy na vápencovo-dolomitovom podklade s dubom cerovým a plstnatým.
Nižšie pod vrcholom bol kedysi bufet ktorý vyhorel, ale zostala tu malá rozhľadňa z ktorej je vidieť do Uhrovskej doliny a na okolité kopce Strážovských vrchov.
Zaujímavá je aj povesť o vzniku názvu Jankov vŕšok.
K Jankovmu vŕšku sa viaže niekoľko miestnych historických povestí, ktoré sa spájajú s menom istého zbojníka z Jánošíkovej družiny. Podľa jednej z nich, bolo to krátko po tom, ako obesili Jánošíka a postupne chytali aj jeho kamarátov, chytili napokon aj Janka. Odsúdili ho na smrť obesením.
Obesiť ho mali na kasárenskom dvore, kam pred jeho obesením zavolali všetkých vojakov, ktorí tam vtedy slúžili, aby sa pozerali. Medzi nimi boli aj dvaja uhrovskí vojaci, jeden z nich sa volal Šimko.
Keď Jankovi sudca pred obesením dal možnosť na posledné želanie, Janko sa otočil k vojakom a spýtal sa, ktorý z nich je z Uhrovskej doliny. Nikto sa neozval, ani tí dvaja z Uhrovca.
Janko však pokračoval a rozpovedal všetkým, že keď pôjdu nad Uhrovcom po horskom chrbte Lukové až na samý vrch, tam na lúke pod krivou, planou jabloňou nájdu zakopaný poklad. No a že kto si ho nájde, toho bude. Potom ho na šibenici obesili.
Keď vojak Šimko po pol roku doslúžil vojenčinu a vrátil sa do Uhrovca, vybral sa s párom volov po horskom chrbte Lukové, kde naozaj našiel lúku s krivou, planou jabloňou. Pustil sa teda do kopania a skutočne pod ňou našiel kotol plný zlatých dukátov. Nikomu o tom nepovedal ale postupne skúpil niekoľko domov v Uhrovci, až mu postupne patrila celá ulica. Iba ten druhý vojak, ktorý spolu s ním slúžil, keď vešali Janka vedel, ako sa Šimko stal boháčom. Odvtedy sa vŕšok nad Uhrovcom nazýva Jankovým vŕškom.
