Na vrchol vedie žlto označená turistická trasa z obce Klátova Nová Ves. Pôvodný plán bol síce iný, dostať sa na vrchol neoznačeným chodníkom, ale ranné počasie ma presvedčilo, aby som to dala na istotu.
Nie je to prvý krát čo idem touto trasou, nemám ju v obľube, nakoľko väčšia časť vedie lesnou asfaltovanou cestou, mám radšej lesné chodníčky. Na druhej strane keď je v okolí mokro a blato, tak je takáto trasa výhodná.
Asfaltovaná cesta ma vedie popri horárni , vedľa sú vysadené statné gaštany.
Onedlho prechádzam popri pozostatku starej vápenky a úzkorozchodnej železničky, ktorá slúžila na prepravu dreva, kameňa, cukrovej repy a neskôr aj vápna. Bola vybudovaná v rokoch 1914-16 podnikateľmi Haumt - Stummerovcami.
Na okraji lesa, za vápenkou, sa nachádza pamätník partizána Jozefa Szabo. Podľa rozprávania miestnych, vysoký komín vápenky slúžil ako úkryt pre tohto partizána. Ten utekal pred nemeckými vojakmi a keď vedel, že už nemá kam uniknúť, schoval sa do komína vysokej pece a spáchal samovraždu. Aby ho nevedeli identifikovať, pred samovraždou zjedol svoje doklady.
Ďalej pokračujem lesnou cestou popri chate Podskalie v doline sa kľukatí Onžiarsky potok.
Možno chata dostala meno podľa skál ktoré sú nad ňou
Trasou sa nachádza aj partizánsky bunker s vybudovaným sedením je čas na rannú kávu, tak si tu na chvíľu posedím. Počasie je nevábne, občas padne aj zopár kvapiek dažďa.
Konečne vychádzam na lesný chodník smerom k Javorovému vrchu.
Miestami sa naskytá obmedzený výhľad na dedinky učupené v dolinách medzi horami, občas vykúkne aj slnko aby sa zas schovalo pod mrakmi.
Radosť mi urobili aj kvietky skorej jari, snežienky, ktoré rastú na upätí Javorového vrchu.
Prechádzam popri bezvýhľadových skalách, ale to ešte nie je vrchol, aj keď ten je už neďaleko.
Najvyšší bod Javorového vrchu je tiež bez výhľadov.
Cestou späť už je les v slnečnom svetle živší, v diaľke prebehlo stádo jeleňov a laní v celkom hojnom počte, škoda len že to bolo v poraste.
