Kláštor svätej Kataríny bol založený v roku 1618 keď majiteľ panstva gróf Krištof Erdődy vydáva zakladaciu listinu pre kláštor františkánov. Kláštor bol vybudovaný na mieste, kde stála v minulosti gotická kaplnka s cintorínom. Podľa legendy sa na tomto mieste zjavovala svätá Katarína grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu, ktorý bol synom bohatého grófa z Jablonice.
Barokový kláštor, ktorý patril františkánskemu rádu, postupne sa rozširoval a dobudovával. V minulosti patril najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy.
V 17. storočí bol tento komplex niekoľko krát poškodený počas stavovských povstaní, či tureckých vpádov ale vždy sa opravil a obnovil.
Definitívny koniec kostola a kláštora nastal v roku 1786. Cisár Jozef II. zrušil dekrétom rády, ktoré sa nezaoberali vzdelávaním, zdravotníctvom, alebo vedou, medzi nich patrili aj františkáni.
Rehoľníci museli kláštor opustiť, cenné predmety sa preniesli do okolitých farských kostolov, mnohé boli rozkradnuté a navždy sa stratili,. Objekt kláštora a kostola začal pustnúť a meniť na ruinu. Dodnes sa zachovali ruiny kostola s vežou a časť kláštornej budovy.
O záchranu a konzerváciu Katarínky sa stará od roku 1995 OZ Katarínka, ktorá v spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže organizuje každoročne letné pracovné tábory. V roku 2017 bola na Katarínke skolaudovaná a slávnostne otvorená veža s vyhliadkou, tento rok sa práce presunuli na objekt kláštora.
Na Katarínku vedie modro označený turistický chodník z Naháča, Z Dechtíc sa tam dostaneme Náučným chodníkom Katarínka, najkratšia trasa je z lesnej cesty ktorá vedie od hlavnej cesty medzi obcami Naháč a Dechtice, kde je aj možnosť parkovania na okraji lesa. Táto tretia trasa je vhodná aj pre rodiny s malými deťmi, s kočiarom, je dlhá cca 1,5 km.
Popri cesta sa nachádzajú tabuľky s citátmi najviac ma upútal nasledovný, presne toto som v daný moment potrebovala.
Prechádzam okolo areálu letného tábora mladých. Niektorý chystajú obed, ďalší pracujú na záchrane objektu kláštora.
Na lešení kláštornej steny vládne čulý pracovný ruch.
Určite nebude kláštor v pôvodnej podobe ako na informačnej tabuli, ale dôležité je že sa zachová aspoň časť ktorá sa ešte zachrániť dá.
Prvý krát som bola na Katarínke ešte vtedy keď sa začalo s obnovou veže kostola, zdá sa, že kostol už má finálnu podobu.
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej.
V podzemí kostola sa nachádzajú štyri krypty patriace šľachtickým rodinám, patrónom a donátorom kláštora, ako aj františkánom.. Tieto boli vybudované na prelome 17. a 18. storočia. Šľachtické hrobky boli vykrádané a po zrušení kláštora väčšia časť telesných pozostatkov šľachty bola prevezená do Jablonice a Hlohovca.
Počas prázdninových mesiacov je možnosť so sprievodcom vystúpiť točitými schodmi do veže, bolo by to škoda nevyužiť. Z vrcholu sú výhľady do okolia.
Okolo sú vybudované okrem informačných panelov lavičky, ohniská, je príjemné posedieť si v tieni stromov.
Pri spiatočnej ceste sa zastavujem pri úzkokoľajnej lesnej železničke. V minulosti slúžili tieto železničky na zvážanie dreva, uhlia a iných podobných komodít, ale aj na prepravu ľudí. V Malých Karpatoch bola koncom 19. storočia vybudovaná tkz. Pálffyovská lesná železnica, ktorá slúžila svojmu účelu šesť desaťročí. Časť z nej obnovili dobrovoľníci zo Združenia na záchranu lesných železníc Slovenska. Nenachádza sa však na pôvodnom mieste, ale vyššie v horách, neďaleko Katarínky a nesie názov: „Lesná železnica Katarínka“
