Kľak

Písmo: A- | A+

Máloktorý kopec je svojim tvarom taký výrazný a jedinečný ako Kľak v Lúčanskej Malej Fatre. Jeho tvar sa nedá pomýliť so žiadnym iným, jednoducho nosatý Kľak.

Najľahšou, ako aj najviac frekventovanou trasou výstupu na tento 1352 vysoký bralnatý kopec je z Fačkovského sedla.

Pohľad späť na Homôľku a vleky a zjazdovky lyžiarskeho strediska Skiarena Fačkovské sedlo napovedá, že bude pekný slnečný deň, aj keď veje silný vietor, žiadnu búrku by doviať nemalo.

Obrázok blogu

Ale nemala by som sa pozerať dozadu ale vpred. Po chvíli prichádzam k smerovníku Staré cesty, odtiaľto ma žlté turistické značenie dovedie až na vrchol Kľaku

Obrázok blogu

Po chodníku medzi ihličňanmi ma čaká už len les, kde už necítiť tú silu vetra. Značenie si nevšímam, toto sú miesta kde chodievam často. Prekvapili ma však snežienky, čo kvitnú už v takomto neskorom čase, aj medvedí cesnak býval už väčší, ale každý rok je iný.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Chodníky sú dostatočne suché, niekde zem aj popraskaná, tak som sa rozhodla pokračovať na Reváňske sedlo serpentínami, ktoré sú príjemnejšie ako preznačkovaná trasa.

Obrázok blogu

Pod Reváňskym sedlom je snáď večné blato, na tomto úseku som ešte neprešla čistou nohou. Nebolo tomu inak ani teraz. Cestou späť určite tadiaľto nepôjdem.

Obrázok blogu

Po blatistom úseku ma víta slnkom zaliate Reváňske sedlo. Výhľady na okolité kopčeky sú pekné ale radšej pokračujem chodníkom do lesa, tam ten nápor vetra nie je cítiť.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Les je husto porastený medvedím cesnakom, ktorý sa vo vyšších polohách postupne stráca. Trasou sú obmedzené výhľady do Fačkovskej doliny. Je tu aj pár stromov ktoré vietor dolámal.

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Strom lavička, je miestom na rannú kávu, na voľnom priestranstve vrcholu Kľaku zrejme bude vietor viať ešte viac.

Obrázok blogu

Ďalší úsek je kamenistý, nachádzajú sa tu nevysoké skaly, pri chodníku stromy sa držia v skalnatom teréne ako keby prstami.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Smerovník pod skalou a už sa prechádza do voľného priestranstva. Pod skalou sa kedysi nachádzala Bossanyiho útulňa, už sú tu len náznaky ale objavila som tu tkz „veselé kamene“, pekné maľované, deti až pôjdu okolo budú mať z nich radosť.

 

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Tak už len vrchol Kľaku a výhľady z môjho najobľúbenejšieho kopčeka. Odlesnený vrchol ponúka kruhový výhľad na okolité pohoria.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Až keď odchádzam tak je slnko v priaznivom uhle a lúči sa so mnou „duch Kľaku“ ako som ho ja nazvala. Ja sa tiež lúčim, ale určite nie na dlho., do týchto miest sa rada vraciam.

"duch Kľaku"
"duch Kľaku" 
pozdrav na rozlúčku
pozdrav na rozlúčku 
Skryť Zatvoriť reklamu