Jeho vrchol je súčasťou Lúčanskej Malej Fatry. Vrchol tvorí skalný masívs neopakovateľným, špecifickým tvarom, ktorý sa dá rozoznať už z diaľky, pre mňa je to nosatý Kľak a aj keď hory veľmi nerozoznávam podľa tvaru, pri Kľaku sa nikdy nepomýlim.
Na vrchol Kľaku vedie viac značených turistických trás ale najľahšou a vhodnou aj pre sviatočných turistov je výstup z Fačkovského sedla. Ja už tiež volím cestu menšieho odporu a začínam na parkovisku vo Fačkovskom sedle.
Je to môj obľúbený kopček za každého ročného obdobia, avšak cez víkend sem zásadne nechodievam,nakoľko je to medzi turistami obľúbený vrchol a býva na trase celkom husto. Víkendy teda prenechávam tým, ktorí cez týždeň pracujú.
Začínam žltým turistickým značením, ktoré ma dovedie až na vrchol. Fačkovské sedlo je ráno v hmle, vleky v v Skyarene nefungujú, hoci na lyžovanie by bolo snehu akurát. Keď zo sedla stúpam vyššie , za kopčekom presvecuje slnko.
Vždy keď idem na Kľak obdivujem túto chatu pod lesom. Pristala by som tu bývať aj trvale. Teraz je však zrejme prázdna, kúriť sa nekúri, zrejme sa využíva len rekreačne. Na lúke sú vystavané snehuliaky zrejme sa deti počas víkendu realizovali.
Od smerovníka Staré cesty stúpam chodníkom medzi ihličňanmi. Aj spomedzi ne presvitá slnko a predo mnou je Reváň.
Vchádzam na lesný chodník ktorý je vyšľapaný a pre istotu si nasadzujem protišmykové návleky tkz mačky. Ide sa s nimi istejšie. Serpentíny bývajú v inom čase blatisté, keď aj je sucho. Kvôli tomu večnému blatu pod Reváňskym sedlom bola aj turistická trasa presmerovaná. Teraz však je to udupaný sneh, aj keď nemrzne po blate nie je ani stopa, preto pokračujem pôvodným značením do Reváňskeho sedla. Stromy bez lístia dajú tušiť, že v dolinách je inverzia, mohli by byť pekné výhľady z vrcholu.
Trasou je aj pár síce neúplných ale predsa len výhľadov do doliny a na môj cieľ, Kľak.
Dostávam sa na Reváňske sedlo a tým aj najhorší úsek trasy mám za sebou. Odtiaľto la vrchol je už taká vlnovkovitá trasa raz hore, inokedy dolu. Výhľady zo sedla sú tiež krásne, v dolinách je hmla, ale výhľady sú na ďaleké kopce.
Výhľady z Reváňskeho sedla.
Po krátkom zastavení pokračujem lesným chodníkom .
Aj tu cez stromy sú výhľady do dolín s inverziou, slnko a stromy vytvárajú tieňom pruhovaný les.
Prichádzam k smerovníku Pod skalou a už to bude len chodník vrcholovými bralami kde je aj taká malá jaskynka a samozrejme s krásne výhľady.
Na samotnom vrchole sa nachádza dvojkríž a kruhové výhľady. Síce veľa krát už videné, ale vždy iné...
Sú to miesta odkiaľ sa človeku nechce ani odísť. Ale keď vidím už neďaleko viac prichádzajúcich, tak sa poberám na cestu späť.
Cestou späť vidím v snehu nekreslené srdce, aj pre mňa je Kľak moja srdcovka a dúfam, že ešte dlho bude.
