Prístup na vrchol Kľaku je z rôznych strán z obce Vrícko zeleným turistickým značením, z Fačkova modrým značením, z Čičmianského rázcestia zeleným značením, alebo z Fačkovského sedla žltým turistickým značením.
Túra z Fačkovského sedla je podľa mňa cestou „najmenšieho odporu“, teda je najkratšia, s najmenším prevýšením, lebo keď sa chceme dostať niekde na vrchol, musíme rátať aj s prevýšením. Z Fačkovského sedla sa dostaneme na vrchol za dve hodiny normálnym tempom samozrejme k tomu treba pripočítať oddychové časy na výhľady.
Práve aj z tohto dôvodu je táto trasa najviac frekventovaná, preto je najvhodnejšie, pokiaľ chceme mať vrchol Kľaku na chvíľu pre seba, vybrať sa sem cez týždeň, v skorých ranných hodinách. Tak tomu bolo aj teraz.
Platené parkovisko pri hlavnej ceste je prázdne, to je dobré znamenie, že dnes by som mohla mať vrchol sama pre seba, teda aspoň na chvíľu. Pohľad späť na Fačkovské sedlo, lyžiarske stredisko a reštauráciu Salaš Kľak.
Stúpaním zo sedla sa dostávam k smerovníku Staré cesty, odtiaľto pokračujem troj, miestami štvorprúdovým chodníkom do lesa. Vždy tu obdivujem chatku pod lesom, ale zrejme väčšinu roka je prázdna.
Chodník lesom, to sú serpentíny vedúce do Reváňskeho sedla. V poslednej tretine je trasa preznačkovaná, tá pôvodná viedla pod vrcholom Reváňa, bol to úsek večného blata, nová trasa vedie krížom cez les s dosť prudkým stúpaním. Novou trasou by sme mali obísť blatistý úsek. Tu som váhala, ísť pôvodnou, alebo strmo hore? Nakoniec som riskla a dobre som urobila, na moje počudovanie som natrafila len na jednu kaluž, ktorá sa dala v pohodlne obísť.
V Reváňskom sedle si dám krátku prestávku, zo sedla sú tiež pekné výhľady na okolité kopce. Keď prídeme do sedla, tak máme už ten najhorší úsek za sebou.
Výhľady z Reváňskeho sedla.
Ďalej chodník vedie lesom, to bude už taká vlnovka so stúpaním, miernym klesaním, popri Sokolích skalách až k smerovníku Pod skalou. Les ešte mierne vonia medvedím cesnakom ktorý sa tu vyskytuje vo veľkom množstve.
Pri smerovníku Pod skalou vychádzame z lesa a už nás tu očaria výhľady na skaly, do dolín a neskôr aj na vrcholový dvojkríž.
Výhľady z chodníka
Kľak, jeho skalnatý masív vyčnievajúci ponad les , je nezameniteľný, ktorý spoznáme už z diaľky, má svoj špecifický tvar, ja ho volám nosatý kľak. Z Kľaku kruhový výhľad do širokého okolia.
Výhľady z Kľaku.
Neviem už koľký krát som na tomto mieste bola, už tu snáď poznám každý zvláštný strom, viem presne kde sa nachádza, kde si dávať viac pozor pod nohy, ale keby som túto trasu prešla aj sto krát, nikdy ma neomrzí. Sú miesta, odkiaľ sa mi nechce ani odísť a Kľak jednoznačne medzi nich patrí v každom ročnom období, za každého počasia, má svoje čaro.
Tento nenáročný výstup je vhodný aj pre rodiny s deťmi, starších či aj menej zdatných turistov, zážitok z prekrásnych výhľadov určite bude stáť za trochu námahy.
V tomto období kvitnú na Kľaku, či trasou rôzne kvietky, poletujú motýle, zopár fotografií z kvitnúceho Kľaku pridám v ďalšom blogu.
Jednou zaujímavosťou je skalná puklina, v závislosti od uhla dopadu slnečných lúčov z diaľky tieň vyzerá ako keby tam stála postava a neďaleko nej kríž nazývam to „duchom Kľaku“.
Prinášam pozdrav od „ducha“ a tiež aj odo mňa, vidíme sa na Kľaku? Verím že sa vám zapáčil a že áno.
