Aj keď na tento výrazný bralnatý vrchol vedie viac turistických trás, mojou obľúbenou trasou je žlto označený turistický chodník ktorý vedie z Fačkovského sedla. Je to podľa mňa jeden z najľahších výstupov.
Vo Fačkovskom sedle sa nachádza aj veľké platené parkovisko. Odtiaľto vedie chodník stúpaním okrajom lúky a neskôr odbočuje do lesa.práve Fačkovské sedlo je hranicou medzi pohoriami Strážov a Malá Fatra.
Neďaleko smerovníka Staré cesty stojí pod lesom malá chatka.
Od smerovníka vedie chodník do lesa. Smrekovce boli o takýchto časoch krásne žlté a postupne opadávali, teraz je taký divný rok, opadávajú v inej farbe zeleno-hnedej.
Chodník ďalej pokračuje lesom. V tomto lese už poznám snáď každý zvláštny strom, posplietané korene ihličňanov, ale spadnutý strom na ktorom bol nápis "Zlatá brána" už je z chodníka odstránený.
Hore smerom na Reváň, je časť chodníka presmerovaná práve kvôli „večnému blatu“ pod Reváňom. Aj keď chodník vedie dosť strmo hore, na druhej strane ponúka iné výhľady, ktoré by sme zo sedla pod Reváňom nevideli.
Výhľady trasou na Reváň.
Reváň je vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry, s nadmorskou výškou 1205 metra, ktorý je v hornej časti čiastočne odlesnený, tiež sú z neho pekné výhľady na okolité kopce a miestami vidieť na samotný Kľak, dnešný môj cieľ.
Z Reváňa klesáme do Reváňskeho sedla a potom to už bude len mierne zvlnený terén medzi vysokými bukmi až k smerovníku Pod skalou. Na jar je tento úsek lesa plný medvedieho cesnaku, ktorý široko ďaleko vonia, áno mne vonia, možno niekomu nie. Sú to pekné pohľady. Teraz na jeseň keď stromy žltnú, tiež býva táto trasa krásna, cez zimu keď sú stromy zdobené inovaťou, ale vlastne v každom ročnom období je to krásne miesto.
Pod skalou kedysi stála Bossányiho útulňa. Jozef Bossanyi bol rímskokatolícky kňaz, jazykovedec a historik s veľkou záľubou v prírodovede. V dôchodkovom veku mu učarovala turistika, fauna a flóra Vtáčnika, Reváňa a Kľaku. Keď sa stal v roku 1922 ako 68 ročný stal čestným predsedom prievidzského odboru KČST tak si zaumienil že postaví pod vrcholom Kľaku turistickú útulňu. Útulňa bola slávnostne otvorená 5.6.1923. Útulňa slúžila svojmu účelu do druhej svetovej vojny, neskôr bola obnovená, čoho sa však už Bossanyi nedožil. Postupne však bola aj táto obnovená útulňa v 60-tych rokov úplne schátrala a teraz po nej nájdeme na skale len pripevnenú pamätnú tabuľu.
Od smerovníka Pod skalou je to už holina s pár kríkmi s výhľadmi navôkol. Vrcholová skalnatá časť je celkom bez porastu a umožňuje kruhový výhľad. Na vrchole stojí veľký kovový dvojkríž, vrcholová kniha a turistický rázcestník.
Výhľady z chodníka na vrchol Kľaku.
Vrchol Kľaku a výhľady.
Cestou späť som skontrolovala či ma neopustil "duch Kľaku".
Ani ja vás neopúšťam, dovidenia zas na inom krásnom kúte Slovenska.
