Od hlavnej cesty, medzi obcami Klátova Nová Ves a Skýcov vedie žlté turistické značenie. Je to asfaltovaná cesta a keď prídete po troch kilometroch k horárni Cibajky, mysliac si, že konečne vkročíte do lesa, ten asfalt pokračuje ďalej
Takúto trasu nemám veľmi rada, ale zas, keď je mokro a blatisto, tak to má výhodu.
Od horárne značený chodník vedie stromoradím a neskôr popri starej vápenke. O nej som popísala bližšie v nasledovnom blogu.
https://simunekova.blog.sme.sk/c/532890/klatova-nova-ves-turisticko-naucny-chodnik-cast-1.html
Lesná asfaltovaná cesta sa kľukatí horou, sú tu pozostatky po ťažbe dreva. Prichádzam ku chate po ľavej strane sú výrazné skaly, od tejto chaty sa tá cesta stráca na kvalite, ale stále je to pre moje nohy tvrdé podložie.
Na rozbitej ceste sú primrznuté kaluže, je to už vyššia nadmorská výška a začína jemne padať mrznúci dážď. Našťastie to netrvá dlho.
Ľad vytvára rôzne obrazce.
Konečne odbočujem na vedľajšiu, už podstatne užšiu cestu, hlboko v doline sa kľukatí Onžiarsky potôčik.
Prichádzam ku kamennej stavbe Onžiar je tu vybudované ohnisko a sedenie, o tejto stavbe , jej pôvode som sa dočítala, že partizáni ,počas SNP, pre prípad napadnutia v Skýcove, mali pripravené bunkre v okolitých horách – Pod Javorovým vrchom – Onžiar. Ale či je to tento bunker, to netuším.
Čo som tam našla, tak to bol „veselý kamienok“.
Deti maľujú takéto kamene a ukladajú ich na rôzne miesta, s tým, že kto ho nájde, ho má premiestniť, je to pre deti dobrodružstvo, ale aj mňa kamienok potešil.
Odtiaľto je na Javorový vrch už len kúsok, samozrejme cesta lesom bez výhľadov.
Blízo vrcholu sú medzi stromami obmedzené výhľady, teraz ich naviac obmedzovalo aj počasie.
Javorový vrch s nadmorskou výškou 731 metrov sa nachádza na hlavnom hrebeni pohoria Tríbeč.
Vrchol Javorového vrchu.
Možno si poviete, veď je to len kopa skál... Áno, ale aj Chopok je len kopa skál... Podstatné je to, že som sa prešla v prírode, aj keď bez výhľadov, bez snehu, bez iných atrakcií, ale aj tak to bol pekný deň.
