V mojom okrese je posledná značená trasa ktorou som ešte neprešla, práve prechod z Klížskeho Hradišťa do obce Brodzany, cez sedlo Plešovica. Teraz sa naskytla príležitosť ju spoznať, nakoľko tie ostatné už poznám skoro naspamäť.
Kostol všetkých Svätých stojí pri miestnej fare. Kedysi tu bol aj benediktínsky kláštor, z ktorého zostali len oporné múry. Pod jej hradbami je jazierko s altánkom, miestne kačky si najprv mysleli, že pre nich z batohu vyberám kŕmenie, ale keď zistili, že je to fotoaparát, tak sa mi otočili chrbtom.
Ulicou obce sa ku mne pripojil aj zatúlaný Dunčo, teda skôr je to zrejme značkový kúsok, najprv ma sprevádzal, ale potom si to otočil späť. Možno ho odradila mačka na chodníku, aj keď nevyzerala nebezpečne.
Modrým značením sa dostávam na okraj dediny, po ľavej strane sú zostatky starého cintorína a vpravo miestne družstvo, práve popri ňom vedie značený chodník. Za areálom družstva je lúka s elektrickým ohradníkom a výstražná tabuľa. Aj keď som začala túru v sprievode zvierat tu žiadne stádo nebolo a nieto ešte býk, veď čo by spásali v snehu že?
Chodník pokračuje pomedzi kríky s rôznymi bobuľami ktoré zrejme prilákali aj rôzne vtáky, široko ďaleko sa ozýval ich štebot, ale že by posedeli na fotenie, to sa mi nepodarilo.
V snehu boli len stopy drobnej zvery /našťastie/ , ale toho snehu nebolo až tak veľa a išlo sa mi pohodlne. Vlastne celá trasa je bezvýhľadová, prechádzka lesom, bez výrazných prevýšení, skôr rovinka.
Spomedzi kríkov prechádzam plynule do lesa, a v lese je neskutočné ticho, žiadny spevavec a ani žiadna motorová píla.
Zasneženou lesnou cestou prichádzam na Sedlo Plešovica. Návštevníci sa zrejme radi podpisujú na stromy, veď mená hloupých...
Aj tento starý strom na vrchole si užil svoje, síce to boli len zásahy klincom...
Odtiaľto pokračujem lesom smerom k obci Brodzany a z tejto strany som objavila aj prvé ľudské stopy, aj keď som nikoho cestou nestretla.
Aj v Brodzanoch, tak isto ako v Klížskom Hradišti, sa nachádza kostol Všetkých svätých, bolo ich teda viac....
Keď máte čas a chuť môžeme sa prejsť areálom kaštieľa v Brodzanoch. Areálom preteká potok, ale tentokrát tu žiadne kačky neboli. Sú tu vysadené mohutné cudzokrajné stromy, park je príjemným oddychovým miestom. .
Ako som ráno začínala so zvieratkami, tak aj končím, na rozlúčku som stretla aspoň veveričku.
