Na tieto miesta sa dá dostať z rôznych strán, ale priamo, na výhľadové vrcholy, žiadna značená turistická trasa nevedie.
Najdostupnejšia trasa je z obce Trebichava, odkiaľ sa dostaneme zeleným turistickým značením k smerovníku Trebichavské sedlo, a odtiaľ mierne vyšľiapaným chodníkom na skalný vrchol Kňažieho stola.
Trebichava je malá obec v okrese Bánovce nad Bebravou, obklopená Strážovskými vrchmi. Žije tu okolo 40 stálych obyvateľov, ale aj množstvo chalupárov. Obcou preteká Trebichavský potok a obec charakterizuje potočná ulicová zástavba. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1396. V minulosti sa tu nachádzali majere a lomy na menej kvalitný mramor.
Z diaľky vidieť zvonicu nad obcou ktorá pochádza z 19. storočia, ktorej zvon z roku 1974 a je pamiatkovo chránený. Aj keď teraz k nej nepôjdem, aj tak z diaľky vidieť že budova zvonice zrejme prešla rekonštrukciou.
Vedľa obecného úradu sa nachádza požiarna zbrojnica s pamätnou tabuľou padlým v SNP.
Trasa zeleno označeného turistického chodníka vedie popri asi storočnej sušiarni ovocia. V obci sa v prvej polovici 20. storočia rozvíjalo ovocinárstvo a práve dopestované ovocie sa sušilo a potom predávalo.
Chodník ďalej vedie už okrajom lúky a neskôr mierne stúpajúc sa vnára do lesa. Zaujímavé je pre túto oblasť, že na neveľkom území, susedia štyri prírodné rezervácie a to Kňaží stôl, Udrina, Ľutovský Drieňovec a Bradlo. Piata prírodná rezervácia, Smradľavý vrch, je o trochu ďalej.
Od smerovníka Trebichovské sedlo vedie na vrchol neoznačený chodník ktorým sa dostaneme na Hečkov kopec. Odtiaľto je výhľad na ďalší cieľ, Bradlo.
Z Hečkovho kopca vedie vlnovkovitý chodník k najvyššiemu bodu na Kňaží stôl. V okolí žlto kvitne drieňovec.
Z Kňažieho stola, ktorý je v nadmorskej výške 637 metrov, je polkruhový výhľad na celú Bánoveckú dolinu, medzi jeho vrcholovými skalami kvitne tarica. Vrchol a okolie sa nachádza v chránenom území Kňaží stôl, ktoré bolo vyhlásené v roku 1988 na rozlohe 88,31 ha a predmetom jeho ochrany sú prirodzené bučiny, xerotermné dúbravy, stepné a lesostepné spoločenstvá s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov.
Po návrate z vyhliadky pokračujeme už modrým turistickým značením pod skalný vrchol Bradla, tu sa tiež zo značeného chodníka odpája neznačený chodník na jeho vrchol.
Z Bradla sú výhľady späť na Kňaží stôl, ale aj na kopce a doliny Strážovských vrchov. Bradlo má nadmorskú výšku 576 metrov. Vrchol a jeho okolie je Národnou prírodnou rezerváciou o rozlohe 97,67 ha vyhlásenou v roku 1988.
Predmetom ochrany je xerotermná vegetácia, vzácne horské a dealpínske druhy rastlín (aj vstavačovité) na mezozoickom podklade (vápence, dolomity, kremence, kremité pieskovce), bučiny, dúbravy a lesostepné spoločenstvá.
Výhľady z Bradla
Vegetácia na tiahlom vrchole Bradla.
Celá trasa je nenáročná, s peknými výhľadmi a menej frekventovaná.
