Vznik obce Kovarce v okrese Topoľčany sa spája s tatárskym vpádom v rokoch 1241-1242, keď sa tu sústreďovala hospodárska a remeselná výroba. Do jeho katastra spadá aj kostolík sv. Anny nad dedinou.
Modré turistické značenie z obce smerom na Pochabany ma vedie mimo dedinu.
Odbočím z nej až pred ohradou ktorá je vpravo.
Nemôžeme minúť cieľ. Je to už len pár metrov po cestičke a medzi mladým porastom uvidíme kostolík.
Zaujímavá je história tohto kostolíka. Dal ho postaviť na počesť svojej zosnulej manželky Anny Papstovej v rokoch 1879-1890 budapeštiansky lekár Andrej Wágner. Kostolík slúžil ako rodinné mauzóleum. Po jeho vysvätení boli do krypty pod kostolom prevezení Wágnerovi príbuzní z budapeštianskeho cintorína. Hrobka mala 12 hrobových miest a neskôr tu bol pochovaný aj samotný Andrej Wágner.
Po druhej svetovej vojne sa o kostolík starali rádové sestry z ústavu pre duševne chorých.
V roku 1965 do kostolíka sa dostali vandali ktorí zničili zariadenie kostola. O dva roky neskôr im neodolala ani krypta, po jeho vylomení hrobky rozbíjali a mŕtvych orabovali, keďže išlo o zámožnú rodinu pravdepodobne mali na sebe zlaté šperky.
Až do roku do roku 1983 bol kostolík otvorený. Vtedy sa začala rekonštrukcia za pomoci miestneho farára. Jeho opravu zatrhli komunisti a farár musel opustiť svoj úrad.
S opravou kostolíka sa znovu začalo pred pár rokmi vyčistila sa krypta a otĺklo sa vlhké murivo. Pri čistení krypty sa našlo aj zopár šperkov ktoré unikli pozornosti zlodejov, zvyšky modlitebných knižiek a poškodená mramorová svätenička. Najväčšou vzácnosťou je rozbitý základný kameň z roku 1879.
Kedy budú dokončené rekonštrukčné práce som sa nikde nedočítala. Obnova kostolíka sa robí bez akejkoľvek finančnej pomoci, len s dobrovoľníkmi v brigádnickej činnosti. Celú obnovu zastrešuje pán Peter Gerši, ktorý sa zaujíma o históriu kostolíka a jeho vlastníkoch, dáva dokopy archívne dokumenty a tiež má veľkú zásluhu na začatí a priebehu obnovy kostolíka sv. Anny.
Deň otvorených dverí kostolíka je každý rok na sviatok sv. Anny, dúfam že sa na ňom na budúci rok zúčastním a dozviem sa viac z histórie.
Tento krát bol však kostolík pri mojej návšteve uzavretý, tak som ho odfotografovala z každej strany.
Okno je dosť vysoko, tak som nedovidela na interiér.
Zamrežované okienka do do podzemia - krypty
Pohľad cez obmedzený priestor mreží do podzemia. Niet tu rozdielu medzi bohatým a chudobným....
Tieto pozostatky rodiny majú byť v budúcnosti uložené za sklom a hermeticky uzatvorené.
