Nakoľko túra na Kozlicu je nenáročná, tak k nej môžeme pripojiť krátke odbočenie na ďalšiu kremencovú hôrku, Vres.
Zvážnicou, ktorá vedie popod Kozlicu, sa dostaneme na križovatku lesných zvážnic. Tu sa nachádza malá lúka so skupinkami dubov. Pokračujeme lesným chodníkom pod skaly Vresu. Ani táto trasa nie je značená, čo je na škodu, sú to veľmi pekné zákutia pohoria Tríbeč.
V okolí rastie listnatý les. Pod vrcholom chodník stúpa prudko hore, tu si treba dávať pozor na šmyk nakoľko je to stúpanie sutinami . Stúpanie na vrchol Vresu , je riadne naklonená rovina.
Keď sa dostaneme na hrebeň, môžeme obdivovať nielen machom porastené stromy, či výhľady severozápadným a severovýchodným smerom, ale aj vres, ktorý sa tu vyskytuje v hojnom počte. Zrejme aj z tohto dôvodu tento kopec dostal svoje meno. Kvitne však medzi letom a jeseňou tak sa sem budem musieť vrátiť v tomto období.
Na jednom zo stromov je umiestnená schránka s vrcholovou knihou a tiež tu visia lampáše, kahance už zrejme dohoreli, ale byť tu po tme, za svitu lampáša by mohlo byť zaujímavým zážitkom.
V priblížení medzi konármi vidieť kostolík nad Sádkom, tak zas lesnými chodníčkami a cestami sa vraciam v východiskovému bodu. Bol to zas pekný deň v prírode.
