Tak isto, ako na väčšinu týchto hôrok, ani na Hrdovickú žiadna turistická trasa nevedie.
Najľahší, ako aj najkratší výstup na jej hrebeň je z obce Čeladince, ale v pohorí Tríbeč je množstvo neoznačených zvážnic, či chodníkov, tak prístup na ňu si môžeme zvoliť aj z ďalších obcí.
Po vzhliadnutí Solčianskeho hája, rôznymi lesnými cestami a chodníkmi som prešla k modro označenému turistickému chodníku, od ktorého sa odpájam na neoznačené cestičky pri potoku Lišňa. V okolí je listnatý les, bez listov, niektoré stromy však na zeleno zdobia machy.
Modré značenie vedie okolo ohrady za ktorou sa ukrývajú dva domčeky.
Už neoznačenými lesnými cestami sa dostávam na hrebeň bezmennej hôrky.
Chodník hrebeňom k vrcholovému kameňu hôrky, tiež tu rastú zaujímavo rastúce stromy, miestami sú obmedzené výhľady.
Spadnutý konár pripomína zhody statného jeleňa.
Úzkym chodníkom cez vrchol sa dostávam k hranici prírodnej rezervácie.
Územie národnej prírodnej rezervácie Hrdovická bolo vyhlásené v roku 1982, na rozlohe 30,03 ha. Predmetom ochrany je ochrana geomorfologického, biologického a krajinkárskeho priestoru v pohorí Tríbeč so zachovalými fragmentami pôvodných kyslých skalných lesostepných rastlinných spoločenstiev na kremencoch s výskytom vzácnych a fytogeograficky významných druhov.
Vrchol hôrky Hrdovická má nadmorskú výšku 471 metrov. Z okolia vrcholového kameňa Hrdovickej nie sú výhľady, pre výhľady a krásne skalné útvary musíme pokračovať chodníkom ďalej.
Aj havran pózuje.
Z ostrého skalného hrebeňa Hrdovickej je polkruhový výhľad na južnú stranu, na Veľký Tríbeč a Žibricu, ako aj na ďalšie kopce pohoria Tríbeč. Z časti je vidieť aj dedinky učupené v Podunajskej nížine, ktorou preteká rieka Nitra.
Hrdovická má naozaj právo byť hrdá, patrí medzi najkrajšie kremencové hôrky Tríbeča. Niektorí návštevníci tohto miesta by sa však mali hanbiť za seba, keď dokážu takéto krásne skaly počmárať.
