Nie je taký výhľadový ako je Oselný vrch, ale jeho hrebeň je dlhší, sú tu pekné skalky, stromy, krásne zelený mach a čiastočné výhľady. Byť na Oselnom vrchu škoda by bolo nenavštíviť túto lokalitu, pričom si okružnú trasu predĺžime len o kilometer.
Zo sedla Oselného vrchu vedie značenie k studničke.
Od studničky pokračujeme ďalej lesnou cestou pokiaľ nenatrafíme na červenú šípku smerujúcu na hrebeň Uhlísk. Je tu slabšie vyšliapaný chodník, ktorý zo začiatku klesá a potom stúpa na hrebeň.
Chodník hrebeňom.
Po chvíli sa objavia prvé skalky a tiež výhľad na Oselný vrch.
Kamene sú obrastené hustým, hrubým machom.
Kremenec tu má tiež ružovú až bordovú farbu. Zaujímavý je rast briezky popri skale, kde tu môže mať v takomto teréne korene to netuším.
Kým obdivujem výhľad do Hornonitrianskej doliny, srnky si ma všimli skôr a skokmi medzi skalami sa vzďaľujú.
Hrebeň je mierna vlnovka, s občasnými výhľadmi, skalami, povykrúcanými dubmi či briezkami a sýtozeleným machom, je to pastva pre oči.
Ku koncu sa terén prudšie zvažuje do doliny, keď prejdem cez potok, tak už budem pokračovať cyklotrasou, ktorá ma navedie k smerovníku Vojtechov a odtiaľ späť Drahožickou dolinou.
Hoci na Uhliská nevedie značený turistický chodník, je to naozaj pekná kremencová hôrka i keď s obmedzeným výhľadom, oplatí sa ju navštíviť.
