Tento skalný útvar je súčasťou Slovenskej brány, ide o prielomový úsek doliny rieky Hron, cez juhozápadné ukončenie Štiavnických vrchov na úseku medzi obcami Tekovská Breznica a Tlmače.
Rieka Hron v tejto oblasti oddeľuje dve pohoria a to Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec. Južne od tohto miesta sa nachádza pahorkatina ktorá prechádza do Podunajskej nížiny.
Viac a podrobnejšie sa o tejto lokalite dočítate na nasledovnom blogu: https://blog.sme.sk/vladimirbencik/cestovanie/slovenska-brana-a-jej-historia-cez-kameru-dronu
Na vrchol Krivína sa môžeme dostať z viacerých strán, vybrala som si modro označený turistický chodník, vedúci z obce Tlmače. Výhodou i skrátením trasy je začať pri miestnom kameňolome, kde pred jeho areálom je možnosť parkovania.
Značená trasa vedie areálom kameňolomu a podstatná časť trasy kopíruje okrajom lesa či lúkou tok rieky Hron, aby neskôr odbočila hore do skál.
V lome, časti Kusá hora, sa ťaží spracováva andezit, ťažba tu prebieha už od roku 1905
Na ukončenie ťažby, z dôvodu devastácie archeologicky, historicky a environmentálne významnej lokality časti Slovenskej brány, občania obce Rybník spísali petíciu. Neviem do akej miery bola úspešná, v čase mojej návštevy sa v lome nepracovalo, ale bolo pre mňa zaujímavé vidieť vybavenie lomu aj keď v nečinnosti.
Značenie ma vedie k smerovníku Amfiteáter pod Krivínom, neviem či táto stavba kedy a či vôbec slúžila, možno len miestnym sprayerom. Pod amfiteátrom preteká miestny potôčik, ktorý sa vlieva do rieky Hron.
Od amfiteátra chodník stúpa hore na skaly.
Krivín je prírodnou rezerváciou s 5. stupňom ochrany od roku 1993, s výmerou 54 ha. Predmetom ochrany sú vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov.
Okrem vzácnej fauny a flóry sa tu nachádzalo v minulosti pravdepodobne drevené slovanské hradisko, ešte niekde sú pozorovateľné zvyšky ochranných valov. Hradisko bolo ťažko prístupné, malo však aj akustickú výhodu. Príchod nepriateľa na koňoch už bolo počuť z ďaleka.
Ku Krivínu sa viaže ľudová povesť o miestnom zbojníkovi Zlejkovi, ktorý tu vraj mal nenápadnú a bezpečnú skrýšu – Zlejkovu dieru. Túto však nehľadám, nie je označená ani v mapách, hoci by sa mala v hlbokej skalnej jame nachádzať železná truhlica plná peňazí, nik ju zatiaľ nenašiel a jaskyne nie sú mojou parketou.
Chodník na vrchol Krivína poskytuje občasné výhľady, oproti cez rieku Hron leží obec Psiare, to je tiež taký zaujímavý názov obce.
Vyššie v zalesnených častiach je porast svetlo zelenej mladej trávy a neskôr trávu vystrieda kvetnatý koberec chochlačky a sú tu ďalšie výhľady na povodie rieky Hron.
Pár metrov nižšie od najvyššieho bodu Krivína je postavený kríž, lavička a poniže je ohnisko so sedením. Kríž je zrejme novšieho dáta zo zadu má nápis roku 2022.
Výhľady od Kríža.
Pokračujem chodníkom ďalej na okraji skál ktoré kolmo padajú do doliny, k najvyššiemu bodu skalnatého masívu Krivína, ktorý má nadmorskú výšku 316 metrov. Tu sa nachádza vrcholová kniha v recyklovanej krabici od piva a tiež sú tu výhľady do doliny a na okolité kopce.
Odtiaľto si priblížim moju ďalšiu zastávku a to bude obec Hronský Beňadik, ale o tom nabudúce.
