Pôvodne plán som mala na tento deň úplne iný, ale parťák ma presvedčil, aby som využila svoj naplánovaný čas práve na tento výstup. A dobre urobil, sama takúto túru počas pracovného týždňa, keď je v horách minimálne turistov, by som asi v tomto kraji neriskovala, ale zas ktovie... Teraz ma bude zrejme moje okolie chváliť aká som rozumná, ďakujem, ale zrejme sa to už nezopakuje.
Naša túra začína v Tureckej, medzi obcou a chatovou osadou Salašky, zeleným turistickým značením. Z malého parkoviska, ktoré si v budúcnosti budem pamätať podľa stromu zo srdcom a vchádzame do lesa.
Lesná cesta je široká, kamenistá, s miernym stúpaním čo umožňuje sa rozhliadať po okolí, či sa k nám náhodou nechce pripojiť aj chlpatý obyvateľ lesa.
Medvedieho bolo po lese však dosť, ale cesnaku. Nazbierali sme kytičku listov na prilepšenie si k desiatej.
V doline zurčí potok a prichádzame k smerovníku Ramžiná. Vystúpali sme prevýšenie len okolo 200 metrov, takže na vrchol nás čaká ešte zo 600 výškových metrov, ale to už bude zaujímavejšia časť trasy aj s výhľadmi.
Nakoľko Krížna je hôľny vrch, jeho úbočia sú v zime mimoriadne lavinózne. Najväčšia lavína v tejto oblasti spadla v roku 1924 jej čelo malo až 35 metrov sneh z nej sa roztopil až po troch rokoch. Zničila tri domy a dva poškodila v osade Rybô, časť obce Staré Hory. Pri tejto lavíne, ktorá mala dráhu 2,5 kilometra nános sa odhadoval na .2.400.000 metrov kubických snehu. Lavína zasypala 22 ľudí, pričom 18 z nich zomrelo. V kronike obce Staré Hory je zdokumentovaná lavína v tej istej lokalite osady Rybô zo 17. marca 1751, táto lavína si vyžiadala život 10 osôb, zničila 8 domov a zahynulo v nej 53 kusov dobytka.
Každý rok spadne v tejto oblasti lavína, i keď už nie sú tak rozsiahle ako v minulosti, ale pár ľudí tiež pripravili o život.
Prechádzame cez Turecký potok a úzky chodník začína prudšie stúpať. Vystúpať na vrchol sa mi zdá dosť zdĺhavé, aspoň že celou cestou už vykúkajú šafrány, občas aj scila dvojlísta tak v rámci oddychu ich zvečňujem fotoaparátom.
Miestami sa ešte nachádzajú pozostatky snehu. Ale vrchol je už na dohľad.
Sedlo Úplaz , smerovník to nevydržal, slnko krásne hreje tak si ľahol do trávy medzi šafrány.
Odtiaľto už to bude taká mierna vlnovka na vrchol Krížnej.
Výhľady z chodníka na vrchol. Aj mi parťák popisoval pohoria, vrcholy ale ja ich radšej menovať nebudem, aby som si hanbu neurobila, skratka okolité nádherné kopčeky, tu si človek uvedomuje akou malou súčasťou prírody je a chcel by ju ovládať...
Konečne vrchol. Na vrchole Krížnej stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi, so zákazom vstupu. Na Krížnej sa križujú tri červené turistické trasy, končí sa tu Veľkofatranská magistrála a pripája sa na Cestu hrdinov SNP.
Krížna je jednou z najznámejších a najvyhľadávanejších vrchov Veľkej Fatry. Vrchol a úbočia sú typickými horskými lúkami miestami s kosodrevinou. Z vrcholu je kruhový výhľad. Jej svahy sú lákajú aj v zimnom období milovníkov zimných športov, ale samozrejme počas celého roka aj peších turistov.
Výhľady z Krížnej.
Od rázcestia pod Krížnou pokračujeme modrým turistickým značením, ktoré pokračuje ďalej na Majerovú skalu, my sa však neskôr napojíme na žlto značený turistický chodník vedúci na Salašky.
Cestou sa nachádzajú pozostatky lanovky. V roku 1971 bola sprístupnená Krížna jednosedadlovou lanovkou z Tureckej s medzistanicou Salašky, až na Líšku, čo je bočný hrebeň s nadmorskou výškou 1445 metrov. Mala dĺžku 2067 metrov, prekonávala prevýšenie 730 metrov, so 165 sedačkami.. V roku 1993 bola lanovka zdemontovaná aby sa postavila nová, čo sa však už neuskutočnilo.
Klesanie je strmšie, niekde ešte vykúkajú strhnuté laná. Chatová osada Salašky je pekne upravená, pod ňou je umelo vytvorené jazierko, ktoré slúžilo na zasnežovanie. Od chát nás už čaká len cesta k srdiečkovému stromu.
Bol to krásny deň, aj keď pod vrcholom sa mierne zatiahlo, neľutujem zmenu programu, Krížna stála za to.
