Zrúcanina gotického hradu z druhej polovice 13. storočia sa nachádza neďaleko centra mesta Levice. Hrad bol postavený pravdepodobne z iniciatívy kráľa Bela IV. po tatárskom vpáde a stojí na skalnej vyvýšenine, pričom jeho úlohou bolo chrániť prístup k stredoslovenským banským mestám z juhu. Vďaka svojej strategickej polohe a močaristému terénu v okolí bol hrad považovaný za neohroziteľnú pevnosť. Najstaršiu časť tvorí hradný palác a tak, ako sa menili jeho majitelia, postupne pribúdali aj ďalšie dostavby a prístavby.
Hrad sa neskôr stal majetkom významných šľachticov, medzi ktorými nechýbal Matúš Čák Trenčiansky, a neskôr bol opäť kráľovským hradom. V roku 1388 kráľ Žigmund daroval hrad a priľahlé panstvo Ladislavovi zo Šároviec, pričom jeho syn Peter začal používať meno Lévai, teda Levický. Medzi ďalších významných majiteľov patril aj Štefan Dobó, známy bojovník proti Turkom, ktorý dal prestavať renesančný kaštieľ. Hrad neskôr vlastnili aj Esterháziovci a bankárska rodina Schoellerovcov, ktorí boli jeho poslednými majiteľmi. V súčasnosti je správcom hradu Tekovské múzeum, ktoré sídli priamo v jeho priestoroch.
Levický hrad bol svedkom mnohých bojov a dramatických udalostí. Už v roku 1274 ho dobýjali vojská Přemysla Otakara II., v roku 1434 ho vypálili husiti. V roku 1544 síce odolal tureckým vojskám, no tie vyplienili mestečko pod hradom. Podobná situácia sa zopakovala aj v roku 1578, keď Turci hrad nedobyli, ale mesto opäť vypálili. Osudným sa stal rok 1663, keď kapitán Bartakovič vydal hrad Turkom bez boja, pričom o rok neskôr Levice oslobodili cisárske vojská. Počas stavovských povstaní obsadili Levice kuruci Františka II. Rákociho a v roku 1709 hrad podpálili a poškodili.
Z hradu sa dodnes zachovalo murivo horného hradu s gotickým palácom, východná bašta a juhozápadný bastión. K novším budovám patrí Dobóovský renesančný kaštieľ a Kapitánsky dom.
Ako snáď každý hrad, aj ten Levický má svoje legendy:
O levickej bielej pani
V roku 1330 sa Felicián Zach pokúsil o atentát na panovníka. Dôvodom bolo zneuctenie jeho dcéry kráľovým bratom Kazimírom. Atentát sa však nepodaril, nakoľko panovník, ako trest za siahnutie na jeho život, nechal vyvraždiť celú Felciánovu rodinu až do tretieho pokolenia. Kláru surovo umučili, Felciána na mieste dobodali mečmi. Jedným z popravcov bol aj levický hradný kapitán Imrich Becsey. Ten popravil na Levickom hrade ďalšiu Feliciánovu dcéru Šebe. Jej manžela nakoniec uvrhol do hladomorne a deti predal do otroctva. Odvtedy po hrade blúdi úbohý duch bielej panej, ktorý hľadá svojho manžela a svoje deti.
O levických bielych husiach
Po dobytí Levického hradu Turkami si paša zaumienil založiť hárem priamo na hrade. Poslal do dediny vojakov, aby doniesli najkrajšie dievčatá. Keď sa to obyvatelia dozvedeli, dali ženám zbrane, aby sa mohli brániť. Ale ako ich prepašovať na hrad? V tom dostal niekto výbornú myšlienku. Ženy sa obliekli do krásnych šiat a každá vzala do rúk bielu hus, ktorá mala pod krídlom ukrytú zbraň. Paša poslal svojich mužov do okolia rabovať a na hrade ostal vítať ženy sám. Tie však spod krídel vytiahli dýky a dobodali pašu na smrť. Medzi tým obsadili hrad obyvatelia podhradia. Vracajúci Turci sa veľmi čudovali, že donedávna dobytý hrad bude treba dobíjať opäť.
Tekovské múzeum
Práve v Kapitánskom dome má Tekovské múzeum svoju stálu expozíciu, ktorá dokumentuje históriu od praveku až po súčasnosť, približuje prírodné vedy aj ľudovú kultúru regiónu. Základy múzea vznikli v roku 1927, keď Jozef Necsey daroval mestu Levice svoju rozsiahlu zbierku historických a archeologických predmetov. Postupne sa zbierky rozširovali vďaka ďalším darcom a v roku 1954 sa múzeum presťahovalo z mestskej knižnice do Kapitánskej budovy, kde sídli dodnes.
Expozície Tekovského múzea od praveku po súčasnosť.
Výstava diel najmladšej generácie, škôlkárov
K významnému jubileu insitného maliara, Jozefa Kanyuku zo Želiezoviec je inštalovaná expozícia jeho diel. Namaľoval vyše 400 obrazov, z ktorých sa mnohé okrem Slovenska nachádzajú v Maďarsku, Anglicku, USA, Francúzsku a Nemecku. Svoje obrazy nepredáva, ale venuje ich na dobročinnosť.
Návšteva Tekovského múzea je výnimočným zážitkom. Aj keď som už navštívila viac múzeí, práve toto ma milo prekvapilo svojou rozsiahlou zbierkou, prehľadnými informačnými panelmi o histórii a zvykoch regiónu a usporiadaním exponátov podľa jednotlivých období. Nedá sa všetko zachytiť ani obrazom, ani slovom, toto miesto treba jednoducho navštíviť a presvedčiť sa o jeho jedinečnej atmosfére na vlastnej koži.
