Kým radnica pripomína bohatú históriu niekdajšieho slobodného kráľovského mesta, bazilika ukrýva vzácne umelecké poklady, ktoré sú dôkazom viery, tvorivosti a mimoriadnej zručnosti našich predkov.
Výstavba gotického chrámu sa začala v prvej polovici 14. storočia, keď už pôvodný kostol kapacitne nepostačoval potrebám rozvíjajúcej sa Levoče. V priebehu nasledujúcich storočí prešiel viacerými úpravami a svoju dnešnú podobu získal aj vďaka rozsiahlym stavebným zásahom v 18. a 19. storočí, keď pribudla neogotická veža.
Chrám je zasvätený svätému Jakubovi Staršiemu, jednému z dvanástich apoštolov Ježiša Krista. Spolu so svojím bratom Jánom pracoval ako rybár pri Galilejskom mori a spolu s Petrom patril k Ježišovým najbližším nasledovníkom. Okolo roku 44 ho dal kráľ Herodes Agrippa I. v Jeruzaleme popraviť mečom. Jeho meno sa dodnes spája so španielskym mestom Santiago de Compostela, jedným z najvýznamnejších pútnických miest kresťanstva. Svätý Jakub starší je patrónom bojovníkov, pútnikov a robotníkov.
Exteriér Baziliky svätého Jakuba
Skutočné bohatstvo baziliky sa odhaľuje v jej interiéri, kde sa nachádzajú vzácne umelecké diela Majstra Pavla z Levoče a jeho dielne.
Najväčšiu pozornosť priťahuje hlavný oltár svätého Jakuba, ktorý patrí k najvýznamnejším dielam neskorej gotiky a je najvyšším neskorogotickým krídlovým oltárom na svete. Dosahuje výšku 18,62 metra a šírku 6,27 metra. Z lipového dreva ho vytvorili v rokoch 1508 až 1517 a jeho povrch zdobí lístkové zlato.
V strede oltára sa nachádza Madona s dieťaťom, po jej bokoch stoja svätý Jakub Starší a svätý Ján Evanjelista. V spodnej časti je znázornená Posledná večera. Oltárne krídla zdobia maľby zachytávajúce výjavy z Kristových pašií a zo života svätých Jakuba a Jána. Každá postava, každý detail a každý záhyb odevu prezrádzajú mimoriadnu zručnosť svojich tvorcov. Oltár nie je iba monumentálnym umeleckým dielom, ale aj pôsobivým obrazovým rozprávaním biblických príbehov.
Detaily hlavného oltára
Interiér baziliky dopĺňajú ďalšie vzácne diela, medzi nimi oltár Narodenia Pána z roku 1500, oltár svätej Anny, oltár svätého Jána a sochy svätého Jána Almužníka, svätého Leonarda či svätého Juraja a mnohé ďalšie. Každé z nich prispieva k jedinečnej atmosfére chrámu a pripomína význam sakrálneho umenia v živote našich predkov.
O samotnom Majstrovi Pavlovi z Levoče sa zachovalo len málo informácií. Keďže v roku 1550 vyhorel levočský archív, mnohé podrobnosti o jeho živote a pôvode zostali zahalené tajomstvom. Do Levoče sa tento významný neskorogotický rezbár a sochár prisťahoval približne okolo roku 1500, už ako štyridsaťročný. Jeho diela dnes obdivujeme nielen v Levoči, ale aj v ďalších oblastiach Spiša, Šariša, Liptova a Gemera. Hoci jeho životný príbeh poznáme iba čiastočne, jeho umelecký odkaz pretrváva celé stáročia.
Vzácne vybavenie chrámu dopĺňajú aj bohoslužobné predmety, ako monštrancie a kalichy, ktoré vytvoril levočský zlatník Ján Szilassy. Zdobené emailom, tepanými ornamentmi, drahokamami a českými granátmi svedčia o vysokej úrovni dobového zlatníckeho remesla. Jeho tvorba sa rozšírila aj do ďalších častí Rakúskej monarchie. Hlavný oltár i diela zlatníckeho umenia patria k významnému kultúrnemu dedičstvu, ktoré si zaslúži našu ochranu a obdiv.
Význam chrámu potvrdilo aj jeho povýšenie na menšiu baziliku. Pápež František dekrétom z 30. novembra 2015 udelil levočskému farskému chrámu čestný titul Basilica minor, čím sa ešte viac zdôraznila jeho duchovná a kultúrna hodnota.
Či vstúpime do baziliky ako veriaci, alebo ako obdivovatelia histórie a umenia, len ťažko zostaneme ľahostajní. Pohľad na monumentálny oltár a precízne vypracované sochy v nás vyvoláva úžas nad tým, čo dokázali ľudské ruky vytvoriť pred viac než piatimi storočiami, bez dnešných technológií a moderných nástrojov. Za každým detailom sa skrývajú hodiny trpezlivej práce, talent a hlboké poznanie remesla.
Bazilika svätého Jakuba je preto oveľa viac než historickou pamiatkou. Je svedectvom ľudskej tvorivosti, viery a túžby zanechať po sebe niečo trvalé. Je obdivuhodné, že tieto veľkolepé diela dokážu aj po stáročiach osloviť dnešného človeka a vzbudzovať v ňom úctu k svojim tvorcom. Keď chrám opúšťame, odnášame si nielen spomienku na jeho krásu, ale aj uvedomenie, aké vzácne dedičstvo nám naši predkovia zanechali. A práve preto si Bazilika svätého Jakuba zaslúži, aby sme sa pri jej návšteve na chvíľu zastavili, rozhliadli sa a s obdivom vnímali majstrovstvo, ktoré odolalo skúške času.
