Nie je to len obec s bohatou minulosťou, ale aj miesto, kde sa čas akoby zastavil, aby človek mohol naplno precítiť pokoj dedinského života.
Korene osídlenia tejto oblasti siahajú hlboko do minulosti. Archeológovia tu našli stopy po osídlení z mladšej doby kamennej. Liptov sa však naplno zaplnil životom až v 13. storočí, keď sem prichádzali noví osadníci.
V 17. storočí sa tu usadili gorali z Oravy a Kysúc a medzi novovzniknutými dedinami sa objavila aj Liptovská Teplička. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1623, keď sa obec spomína v kráľovskej listine ako súčasť Hrádockého panstva.
Zaujímavosťou tejto doby bolo takzvané šoltýske právo. Miestny šoltýs, akýsi dedinský „zakladateľ“, dostával pôdu od panovníka a spravoval ju vo funkcii podobnej zemepánovi. Mal právo loviť zver, ryby či vyberať podiel z úrody, ale niesol aj zodpovednosť za rozvoj obce. Práve vďaka takýmto ľuďom sa začala rozvíjať aj Teplička, kde obyvatelia žili z drevorubačstva, poľnohospodárstva a chovu zvierat.
Život v horách nebol jednoduchý. Tvrdá práca a skromné podmienky prinútili mnohých mužov odísť za prácou do Ameriky. Tam v baniach a železiarňach zarábali peniaze, aby mohli po návrate postaviť murované domy a zabezpečiť svoje rodiny. Priniesli so sebou nielen doláre, ale aj nové myšlienky a pohľad na svet.
Nie všetkým sa však podarilo vrátiť, mnohí svoj „americký sen“ dosnívali v cudzine. Na pamiatku tých, ktorí sa z Ameriky vrátili, stojí na konci dediny „americký kríž“ako symbol vďaky, spomienok a odvahy.
Liptovská Teplička je výnimočná tromi unikátmi, ktoré inde len ťažko nájdete, sú to zemiakové pivničky, stodoly a terasovité polia.
Zemiakové pivničky
Medzi dedinou a cintorínom sa skrýva čarovný rad malých, trávou porastených kopčekov, zemiakové pivničky. Pripomínajú domčeky z Hobitína, no slúžia veľmi prakticky: na uskladnenie zeleniny.
Sú vyhĺbené kolmo do zeme, majú hruškovitý tvar a udržujú stálu teplotu od 2 do 6 °C. Do jednej sa zmestilo až 30 vriec zemiakov a mnohé sa používajú dodnes, zachovalo sa ich vyše 400.
Stodoly (humná)
Keďže domy v dedine stáli tesne pri sebe, vzniklo riziko požiarov. Obyvatelia preto stavali svoje hospodárske budovy mimo obce, v časti, ktorá sa dodnes volá Stodolište.
Z pôvodných stavieb sa zachovalo okolo 70 stodôl, v ktorých sa kedysi skladovalo obilie či náradie. Dnes ožívajú počas kultúrnych podujatí a výstav, a dodávajú obci neopakovateľnú atmosféru.
Terasovité polia
Tretí unikát tvoria terasovité políčka, ktoré vznikli vďaka šikovným rukám miestnych roľníkov. Orali pôdu do svahu a kamene z polí navršovali do múrikov, čím vytvárali úzke pásy pôdy. Pestovali tu obilie, zemiaky aj seno a každý pásik mal často viacerých majiteľov.
Dominantou obce je murovaný kostol sv. Jána Krstiteľa, postavený v barokovom slohu v roku 1755 na mieste pôvodného dreveného chrámu. Dnes prechádza rekonštrukciou, no stále si zachováva ducha minulosti.
Prechádzka uličkami Liptovskej Tepličky je ako návrat v čase, popri starých dreveniciach sa dnes týčia nové murované domy, no duša obce ostáva nezmenená.
Je to miesto, kde sa dedičstvo predkov mieša s moderným životom, kde vôňa zemiakov, zvuk zvonov a šum vetra pripomínajú, že krása Slovenska často leží v tých najpokojnejších kútoch
