Nutriu riečnu nazývajú aj bobrom bahenným. Od bobra ho odlišuje dlhý a tenký chvost. Charakteristickým znakom sú jeho oranžové až červené hryzáky. Na Slovensku je to invazívny druh, jeho domovom je južná Amerika. Žije v kolóniach a prebýva vo vyhĺbených norách na brehu, kŕmi sa najmä rastlinou potravou, ktorú si pridržiava prednými labkami.
Jej chov sa v Európe sa rozšíril v minulosti pre záujem o jej kožušinu, postupne sa dopyt po nej znížil a tým aj zanikol domáci chov týchto zvierat.
K rybníku sa dostaneme krátkou prechádzkou od kostola ďalej po hlavnej ceste k miestnej škole, kde odbočíme vpravo na cyklotrasu. Popri cyklotrase je malá kaplnka, po ľavej strane sa nachádza rybník.
Pri rybníku je vybudované sedenie. Hneď ako vás nutrie zaregistrujú už sú aj na brehu. Sú naučené na kŕmenie a ľudí sa neboja.
Aj ja som im priniesla nakrájanú mrkvu a jablká, veď potrebujú aj vitamíny, ale mrkva im chutila viac, keď ju schrumali a to dlho ani netrvalo, potom už boli aj tie jablká dobré. Kvôli potrave sa občas aj poklbčili.
Za odmenu sa nechali aj fotografovať, horšie to bolo, keď sa krmivo spotrebovalo a oni sa ho aj hlasito domáhali.
Hoci prichádzam potichu, už ma zaregistrovali a plávajú oproti
Prichádzali ako trestná výprava, ešte že ich nebolo viac, zrejme by som pred nimi ušla.
Hrozivo oranžové hryzáky.
Pokiaľ bola potrava, boli celkom milé, nedali sa rušiť fotoaparátom.
Chceli by ste kožušinu z takéhoto milého zvieratka? Ja nie...
Rybníček je vhodným miestom na výlet aj pre rodiny s malými deťmi, avšak treba dávať pozor a radšej sa vyhnúť kŕmeniu z ruky. V rybníku je zákaz rybolovu a ďalšie obmedzenia, o ktorých nás informuje tabuľa. Ale hlavne nemali by sme za sebou zanechávať žiadne odpadky, aby toto miesto zostalo také pekné a čisté aké bolo dnes.
