Andezitové pohorie Vtáčnik ukrýva aj krásne miesta, ktoré sú menej známe. Miesta, kde nevedú značené turistické chodníky, kde väčšinou nestretneme nikoho. Pokiaľ hľadáme lokality s výhľadmi, so skalnými útvarmi, rôznymi pokrútenými stromami a nekonečným pokojom, Makovište je tá správna voľba.
Nie je to dlhá túra, ani obtiažna, hlavne keď môžeme vyraziť z parkoviska pri chate Hrádok, ktoré využívajú turisti pri v rôznych okruhoch v pohorí Vtáčnik, alebo už z menšieho parkoviska pri chate Pod Končitou.
Gepňarovou dolinou tečie Kamenský potok, z pravej strany sú skaly a skalky prírodnej pamiatky Končitá a z ľavej sa týčia skaly prírodnej rezervácie Makovište.
Prírodná rezervácia Makovište bola vyhlásená v roku 1973 na rozlohe 24,11 ha. Dôvodom ochrany sú výrazné geomorfologické hodnoty a ich relatívna zachovalosť, estetické hodnoty významného prírodného celku Vtáčnika s hlavnými predpokladmi na využitie ako náučného a osvetovo-výchovného objektu. Platí v nej V. stupeň ochrany.
Lesná cesta nás zavedie k studničke so sedením, neďaleko na okraji lesa sa nachádza pamätník SNP. V pohorí Vtáčnik počas SNP operovali mnohé partizánske skupiny. V období od 14.11.1944 do 18.3.1945 v tomto priestore pôsobila partizánska skupina pod vedením kpt. Ivanova a Jána Holica.
Nasleduje krátky úsek lesom ku Kamenskému potoku, kde sa dá prejsť už na druhú stranu a prudším stúpaním vystúpať na hornú časť Makovišta
Už stúpaním hore je vidieť rôzne skalné útvary Makovišťa, teraz je na to navhodnejšie obdobie keď stromy sú bez lístia.
Očarujúce sú skaly porastené hrubou vrstvou zeleného machu, ktoré oživujú zimnú prírodu, skalné zrázy, rôzne povykrúcané buky rastúce na skalnom podloží. Z vrcholovej partie Makovišťa sú obmedzené výhľady na okolité kopce pohoria Vtáčnik a tiež aj do Gepňarovej doliny.
Zaujímavým skalným útvarom je Medvedia veža, na ktorej je umiestnený kríž a tiež vrcholová kniha. K nej sa však dostaneme len lezením, aj keď z veže môžu byť krásne výhľady, už na takýto adrenalínový šport si netrúfam.
Od Medvedej veže postupne je to už mierne klesajúci terén, ale tiež zaujímavý aj keď tu je skál už pomenej. Aj Keď na skalách svietilo slnko, v doline sa už vytvára hmla.
Slabo vyšliapaným chodníkom sa dostaneme na asfaltovanú lesnú cestu, ktorá vedie najskôr pod Makovišťom. trasu späť si môžeme ešte spestriť a zísť k malej vodnej elektrárni na toku Kamenského potoka a popri žblnkajúcej vode a malých vodopádikoch potoka sa vrátiť na parkovisko.
