To že idem správnou trasou, mi potvrdzujú hustejšie osadené informačné tabule. Zastavujem sa pri altánku s prameňom, v Lesoparku je vytvorených viac takýchto oddychových miest, altánkov, či lavičiek vrátane ohnísk na opekanie v prírode. Nie sú tu odpadové koše, čo schvaľujem, čo si donesieme so sebou, mali by sme si zobrať aj domov. Zrejme to väčšina návštevníkov aj robí, v okolí nevidím odpady.
Lesnou cestou si prezerám obrázky tu žijúcich zvierat na informačnom paneli, niektoré z nich by som rada stretla, napríklad takého pekného daniela, tých je vraj v týchto lesoch veľa. Prešla som len pár krokov keď sme si zahľadeli do očí so srnkou. Aj keď to bolo krátke stretnutie a nebol to ten daniel, aj tak potešilo, že chvíľu počkala a hneď neutiekla.
Môj chodník pokračuje pod dráhou sedačkovej lanovky, to znamená že Kamzík je už neďaleko.
Kamzík je 439 metrov vysoký vrch v pohorí Malé Karpaty. Je len 3 km vzdialený od centra Bratislavy. Na jeho vrchole stojí televízna veža, v ktorej sa nachádza kaviareň a reštaurácia s panoramatickým výhľadom na Bratislavu a okolie. Kamzík predstavuje jeden z bratislavských symbolov, ktorý pri ceste do hlavného mesta vidno už zďaleka.
Okolie je vybavené sedeniami, bufetmi, detskými ihriskami, nachádza sa tu letná bobová dráha, je to príjemné miesto na výlet rodín s deťmi. Pod Kamzík sa dá vyviesť aj autom, nachádzajú sa tu aj parkoviská čo mnohí aj využívajú.
Premýšľala som, z akého dôvodu má tento kopec názov kamzík. Kamzíky žijú vo vyšších polohách, leda by si niekto pasúcu sa kozu pomýlil v minulosti s kamzíkom.
V minulosti sa Kamzík volal Gemsenberg, ktorý získal z nemeckého názvu Gemse /koza/. Tie sa pásli a pobehovali na svahoch. Alebo je to aj spojením z nemeckého slova gahns, ktoré označuje kopy kamenia, ktoré vinohradníci navŕšili pri čistení svahov svojich vinohradov na Kamzíku. Koza a kamenné kopy, aká koza v takomto prostredí žije? No predsa kamzík. Či je to ale naozaj tak, to netuším.
Okolie a televízna veža.
Keď som sa pozrela na svoje oblečenie a obutie, návštevu reštaurácie či kaviarne v televíznej veži som zavrhla a keďže koniec náučného chodníka je práve Kamzík, zvolila som si na zostup červeno označenú turistickú trasu vedúcu na Americké námestie. Námestie to nie je v pravom zmysle slova, je to lúka, na ktorej je postavená rozhľadňa.
Cestička mierne klesala listnaté stromy Malých Karpát sú v krásnom jesennom šate. Na starý peň prilietavali brhlíky hľadajúc potravu.
Americké námestie, teda lúka pod Kamzíkom, je rekreačnou zónou je vybavená ohniskom, prístreškom, lavičkami.
Celodrevená rozhľadňa patrí medzi mladšie, otvorená bola v roku 2016. Je vysoká 15 metrov a ponúka pekné výhľady na Bratislavu.
Výhľady z rozhľadne
Odtiaľto pokračujem už neoznačeným chodníkom ktorý ma napojí na modro značenú turistickú trasu vedúcu k smerovníku Krásna hôrka v miestnej časti Kramáre, neďaleko Národného onkologického centra. Túto alternatívu som si vybrala hlavne preto, že sa na tejto trase nachádza krížova cesta.
Autorom myšlienky vybudovať Krížovú cestu práve v tejto lokalite, pre útechu pacientov neďalekého ústavu bol Jozef Piško. Krížová cesta bola posvätená v roku 2018.
Krížovú cestu kompletne spracoval na svojom blogu : https://blog.sme.sk/lisinovic/cestovanie/putovanie-po-slovenskych-kalvariach-208-bratislava-kramare
Z krížovej cesty schádzam do mesta a tu moja trasa končí.
