Celá oblasť patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti a preto na jej juhovýchodných svahoch sa pestuje vinič.
Mojim cieľom bol druhý najvyšší vrch Malých Karpát, kopec Vysoká. Východiskovým bodom pre mňa je Modra, časť Piesok, konkrétne Zochova chata.
Z parkoviska pred chatou vedie viac turistických trás, začínam od smerovníka modrým turistickým značením, ktoré ma bude viesť celou trasou až do dedinky Kuchyňa.
Prechádzam okolo opustenej a spustnutej budovy v ktorej založil školu národný umelec Fraňo Král a vyučoval tu v rokoch 1930-1931.
Pomedzi chaty sú vyvesené propagačné materiály o Huncokároch v Malých Karpatoch.
Kto boli Huncokári? Lesní ľudia, drevorúbači, ktorí sa usídlili na území Malých Karpát.
Prichádzali z Tirolska, Štajerska, z Dolného Rakúska a usídlili sa na samotách v okolí Pezinka, Rohožníka, Modry, teda ich domovom a pracoviskom sa stalo územie Malých Karpát. V Modre-Piesku ich žilo 10 rodín.
Žili veľmi izolovane a preferovali endogamiu t.j. uzatvárali sobáše medzi príbuznými, alebo vnútri jedného komunity. Mali svoje vlastné pravidla. Ženy ako aj muži pracovali v lese pri výrube stromov, ich spracovaní, ale aj lesy vysádzali.
Vyšiel o nich, ich živote, veľmi zaujímavý článok https://zivot.pluska.sk/clanok/551102/huncokari-lesni-ludia-zijuci-na-nasom-uzemi-vyhladavali-samotu-a-brali-sa-medzi-sebou
Ak sa do týchto oblastí vrátim, určite to okolie podrobnejšie prehliadnem.
Pomedzi chaty sa dostávam k miestnemu cintorínu, kde sú nahradené staré náhrobky novými drevenými krížmi.
Nekonečne dlhá asfaltová cesta ma doviedla k Ivanovej studničke. V chládku bolo príjemné posedieť, ale cieľ je ešte ďaleko, tak musím ísť ďalej.
V pravo je ohradený les a cesta stráca na kvalite, snáď už čoskoro odbočím aj do lesa.
A naozaj prichádzam k smerovníku Hubalová možno preto sa tak volá, že cestou k nej som natrafila na strom ktorý mal zdrôtované ústa. Je tu vybudované ohnisko so sedením a odtiaľto pokračujem už lesnou cestou.
Takéto lesné cesty mám najradšej vysokánske stromy, zeleň navôkol.
Prichádzam k smerovníku Panské Uhliská. Zatiaľ to bolo len mierne stúpanie a klesanie ale od tohto smerovníka to už bude strmšie.
V lese pribúda zelene, ale je aj pár popadaných stromov.
Kusé výhľady naznačujú, že do ďaleka z vrcholu neuvidím, ale hlavné je to, že neprší.
Vrcholom vedie zarastený chodníček navôkol sú nádherné staré stromy.
A to je ona, Vysoká. Druhý najvyšší kopec Malých Karpát, nad obcou Kuchyňa, s nadmorskou výškou 754 metrov.
Pár výhľadov do okolia.
Reliéf Madony s dieťaťom pod vrcholovým krížom.
Krížik neznámeho.
Pokračujem ostrým klesaním k smerovníku Vývrat a odtiaľ už miernejšie do dediny Kuchyňa.
Čo ma v lesoch nad obcou Kuchyňa prekvapilo? Bolo to ticho, pusto, žiadny spev vtákov ako som zvyknutá pri svojich túlačkách, absolútne ticho ktoré bolo až nepríjemné.
Nad dedinou môj chodník vedie lúkou a konečne sa sem vracia aj život, motýle, chrobáky, spev operencov.
A tam je ukončenie mojej trasy,, Kuchyňa.
