Radšej chodievam na turistiku skoro ráno, aby som nebola v časovom strese v prípade, že sa mi cestou niečo skomplikuje. V tomto prípade sa to však ani nemohlo stať, nie je to môj prvý výstup, terén dôverne poznám.
Zelené turistické značenie ma vedie od hlavnej cesty k miestnym chatkám, neskôr sa napájam na lesnú cestu. Popri nej sú občasné výhľady na dedinu. Vyzerá to, že dnes nebude jasný deň.


Slnko nesmelo vykúka spoza stromov a miestami krásne osvetľuje sviežu zeleň.


Od smerovníka Jurko bývalá horáreň pokračujem žltým turistickým značením k rotunde sv. Juraja. Nazhromaždené drevo naznačuje, že aj tu prebieha ťažba.

Zanedlho prichádzam k areálu rotundy.

Rotunda svätého Juraja (iné názvy: Rotunda Jurko, Kostolík svätého Juraja, zriedkavo Kaplnka svätého Juraja) je rímsko katolícka kaplnka severne od Nitrianskej Blatnice Pochádza z 9. storočia, asi z jeho prvej tretiny, teda z predveľkomoravského obdobia. Je to jedna z najstarších stavieb na Slovensku a najstaršia rotunda na Slovensku. Pokiaľ je tento kostol starší ako Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch, tak ide o najstarší stojaci kostol na Slovensku. /zdroj wikipédia/


Po krátkom oddychu pokračujem žltým turistickým značením do sedla Marhát. V lese je množstvo rôznych kvietkov ktorým tiež neviem odolať.




Sedlo Marhát, mením farebnosť a pokračujem červeným turistickým značením, na vrchol už nie je ďaleko. K pestrosti kvitnúcich kvetov pribudli odkvitajúce snežienky, skaly a obmedzené výhľady.




Marhát je kopec s nadmorskou výškou 748 metrov v pohorí Považský Inovec. Na vrchole je vybudovaná 17 metrov vysoká rozhľadňa. Pod ňou sú dva prístrešky so sedením a tiež ohnisko na opekanie.
Na vrchole pod rozhľadňou stojí 10 metrov vysoký kovový kríž ktorý sa mi žiadnym spôsobom nedarilo dostať do záberu.



Výhľady do okolia, počasie im neprialo, tak sa sem budem musieť ešte vrátiť.



Pokračujem vrcholom Marhátu, je tu dosť popadaných stromov, vietor silnejšie pofukuje, tak radšej pridávam do kroku.


Od smerovníka Gajda pokračujem ešte k sedlu Gajda, odtiaľ odbočím na Visiace skaly.

Visiace skaly sú prírodná pamiatka, lokalita s výhľadmi, vzácnymi lesnými a lúčnymi spoločenstvami s viacerými ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov. Nachádza sa tu aj kríž a skautska ľalia so slovenským znakom.





K smerovníku Krahulčie vrchy ma vedie lesná cesta, odtiaľto sa už vraciam späť. Preskúmanie Krahulčích vrchov a ich okolia si nechám zas na inokedy, dnes mám v pláne ešte aj niečo ďalšie.


