Metropolou stredného Slovenska ja Banská Bystrica. Mesto leží na sútoku riek Hrona a Bystrice. Obklopujú ju Starohorské vrchy, Kremnické vrchy a Poľana. Ako už samotný názov napovedá ide tiež o banské mesto, v okolí sa ťažila meď.
Tento krát však to bude len krátka prechádzka mestom, hlavne jej námestím s historickými budovami. Možno niekedy v budúcnosti ešte budem mať príležitosť pozrieť si ďalšie jej pamiatky.
Pri železničnej stanici Banská Bystrica mesto sa nachádza kaplnka sv. Jána Nepomuckého, je jedinou zachovalou barokovou stavbou v pôvodnej podobe na území mesta. Na pohľad by sa jej zišla aspoň údržba.
Neďaleko nej sa nachádza socha partizána. Banská Bystrica bola centrom Slovenského národného povstania počas II. svetovej vojny.
Nábrežie rieky Hron.
Budova divadla
Parčík a pamätník na Jozefa Dekreta-Matejovie bol slovenský horár, ktorý na strednom Slovensku zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, ale predovšetkým bol priekopníkom v obnove lesov.
Cez bránu sa vchádza na námestie SNP.
Námestie SNP.
Jazzový festival na námestí SNP
Po krátkej prechádzke v meste pod Urpínom som sa rozhodla sa na mesto pozrieť aj z vrchu Urpín.
Urpín je vrch s nadmorskou výškou 510 metrov priamo nad Banskou Bystricou. Z najvyššieho bodu nie sú výhľady, ale z jej nezalesnených úbočí sú výhľady na mesto. Podľa Urpína, ktorý sa nachádza blízo centra mesta sa používa synonymum pre mesto „Mesto pod Urpínom“, meno si prevzal podľa neho aj folklórny súbor Urpín, či pivo Urpiner.
Nad železničnou stanicou Banská Bystrica Mesto vedie náučný chodník Serpentíny Urpína.
Z chodníka je možnosť odbočiť ku kostolíku Povýšenia Svätého Kríža
. Vlastne je posledným zastavením kalvárie ktorá začína na severovýchodnom upätí Urpína, žiaľ pre nedostatok času ju teraz neprejdem, možno nabudúce.
Pôvodná vrcholová kaplnka kalvárie niesla meno Svätého hrobu, postavená bola v roku 1713. Má dláždené nádvorie uzavreté dookola kamennými múrmi.
Ďalej pokračujem lúkou popri lese s výhľadmi na mesto.
Z lúky odbočujem na lesnú cestu ktorá ma doviedla k ďalšiemu výhľadovému bodu a tiež k rozostavanej, chátrajúcej sa stavbe.
Pred 40-timi rokmi vznikol projekt na vybudovanie lanovky na Urpín, ktorý nikdy nebol dokončený. Zostala po ňom len chátrajúca, polorozpadnutá budova, ktorá mala byť vrcholovou stanicou lanovky..
Ešte pár metrov a som na vrcholovom bode, bez výhľadov. Slnko zapadá a ja sa vraciam rovnakou trasou nazad. Vzduch vonia jarou, vtáčiky štebocú, aj keď som veľa toho nestihla, aj tak som spokojná s tým čo som videla a nového zas zistila.
