Je to ideálne miesto na krátku prechádzku v mojom okolí, nakoľko sa nachádza v katastri obce Kolačno, v okrese Partizánske.. Doobeda sa ešte sypal prvý sneh, ale poobede sa ukázalo slnko, modrá obloha, ideálny čas pre takú kratšiu aktivitu.
Každý rok sem pravidelne chodím, počas zimného obdobia je to práve 1.1. na tento neďaleký kopček ale tento predčasne napadaný sneh ma zlákal aj skôr.
Na Michalov vrch vedie viac značených ako aj neznačených chodníkov. V blatistých dňoch, alebo aj v zimných mesiacoch je najvhodnejšia trasa výstup modrým turistickým značením od smerovníka Vrchhora hradská, kde na okraji lesa sa nachádza odstavné parkovisko.
Je divný rok, leto bolo prihorúce, suché a ktovie aká bude tohtoročná zima. V prírode to však vyzerá ako na neskorú jeseň, niektoré stromy ešte nezhodili farebné lístie a už napadol sneh. Aj keď sa ešte neudrží ale je to zaujímavý pohľad.
Zas niektoré kríčky vyhnali už jarné lístky.
Celá trasa, až po sedlo Vrchhora je asfaltovaná lesná cesta Takáto pohodlná lesná cesta je vhodná aj pre menšie deti a tiež umožňuje viac sa obzerať navôkol.
Z cesty je obmedzený výhľad do doliny a neďaleké kopce.
Okrem toho že je to turistická trasa, vedie tu aj značený cyklochodník, čo však v tomto počasí nie je vhodné svoju stopu tu zanechali aj bežkári.
Touto asfaltovanou cestou sa dostaneme až do Sedla Vrchhora. Tu sa nachádza kaplnka sv. Jána Nepomuckého a vedľa nej zrúcanina kostola sv. Michala. V sedle je vybudovaný prístrešok a tiež ohnisko.
Zo sedla je už len krátka trasa na Michalov vrch cez zvernicu mladým lesom.
Nasleduje prudšie stúpanie na vrchol. V minulosti sa Na Michalovom vrchu nachádzalo praveké hradisko, neskôr sa v 10-12 storočí prestaval na Michalov hrad, ktorý patril k najväčším na Slovensku. Tento však pravdepodobne v priebehu 14. storočia vyhorel, dnes by sme pozostatky po tomto hrade tu ani nenašli.
Tiahlí vrchol Michalovho vrchu je tvorený ružovo až do červena sfarbeným kremenco, .výhľady z úzkeho chodníka sú na východ. Na konci vrchola je výhľadový bod „pekná vyhliadka“ ku ktorej nás zavedie zaistený chodník odkiaľ vidieť do Hornonitrianskehj kotliny.
Michalov vrch, vrcholové partie a výhľady.
Keď sa vraciam rovnakou trasou, slnko presvecuje medzi konármi stromov a nie je od veci sa trochu pohrať s fotoaparátom.
V tento pekný deň som stretla len pár ľudí, zrejme viacerí zostali po rannom nečase v pohodlí domova,. Na konci trasy sa rozlúčim, stretnete ma na tomto mieste zas na Nový rok, teda ak nie ešte skôr.
