Mala som aj iný dôvod, chcela som pozrieť vo svojom okolí, či v takýchto priaznivých podmienkach sa nenájdu aj hríby. Nenašli, vlastne húb a hubičiek bolo dosť, ale čo nepoznám to nezbieram.
Začínam pri smerovníku Vrchhora hradská, modrým turistickým značením, ktoré sa nachádza medzi obcami Veľké Uherce a Skýcov. Touto cestou vedie aj zelená aj červená značená cyklotrasa.
Rovnú asfaltovú cestu si spestrujem malými odbočkami do hory, kde hľadám a nenachádzam hríby, ale za to sviežu zeleň a rôzne huby a hubičky.
Hríby aj tie nejedlé, sú ozdobou lesa, nachádzam tu aj vytrhnuté, aj rozkopané, neviem a nepochopím aký dôvod vedie človeka k tomuto činu.
Aj v týchto lesoch sa ťaží, tak idem sa pozrieť na staré duby či to prežili. Všetky sú v poriadku, až na niektoré zlámané konáre. Rada sem chodím, sú to krásne stromy.
Vedľa cesty na rúbanisku rastú ďalšie huby.
Prichádzam k barokovej kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Robí sa jej rekonštrukcia, je obnovená strecha, má aj nové okno a dvere a obnovuje sa fasáda.
Hneď vedľa sú ruiny kostola sv. Michala, ktorý bol postavený v roku 1640. Škoda, že tejto pamiatke sa nevenuje žiadna pozornosť, je otázkou času koľko ešte vydrží.
Odtiaľto ma vedie chodník mladým lesom na Michalov vrch.
Lajniaci obyčajný (Geotrupes stercorarius), ľudovo hovnivali si našli svoju kôpku, zrejme sa nejakým spôsobom dorozumievajú medzi sebou, lebo na hostinu sa ponáhľali aj ďalší.
Chodník je už strmší, vedie hore na skaly, okolo kvitnú kvietky.
Pod skalou je vybudované sedenie, pribudli ďalšie lavice a stôl.
Cestička na vrchol.
Michalov vrch má nadmorskú výšku 541 metrov. Kedysi sa tu rozkladalo hradisko postavené v 11. storočí. Patril medzi najväčšie hrady na Slovensku s dlžkou 120 metrov a šírkou 26 metrov. Na rozhraní 13. a 14. storočia vyhorel, bol obnovený len z časti a v 14. storočí zaniká.
Už ma čaká len cesta späť, bol to pekný deň.
