Prvá zmienka o obci je z 13. storočia, keď cisár daroval obec kastelánovy Vršateckého hradu Ondrejovi Bujdačovi.
Obcou preteká Tovarský potok, ktorý sa kľukatí dolinou.
Uličkami obce.
Pri potoku sa nachádza kaplnka so zvonicou z roku 1906. Rímsko katolícky kostol sa nachádza pri cintoríne, je vlastne novostavbou, ktorý bol vysvätený v roku 1999.
V okolí obce sú pahorkatiny, na západnom a severnom okraji sa nachádzajú bradlá. Mikušovské bradlá sú od roku 1970 chráneným prírodným útvarom. Náučný chodník Mikušovské bradlá ma mal previesť práve týmto územím.
Ak by ste však očakávali, že o náučnom chodníku sa niečo dočítate v obci, alebo nájdete smer, ktorým sa naň pripojiť, tak ste na omyle. Na mapách je vidieť že tento náučný chodník vôbec nezačína v obci, ale kdesi v teréne čo je dosť nezvyčajné. Tu nezostáva nič iné, len mať intuícii kadiaľ ísť na jeho začiatok alebo mať navigáciu.
Tak som sa tiež vybrala cestou necestou smerom k začiatku náučného chodníka. Nebol to priamy smer, niekde bola ohrada, iné miesto bolo zarastené. Postupne sa dostávam zrejme k bývalému lomu, kedysi sa tu ťažila mangánová ruda, netuším či práve v tomto lome, ale sú tu výhľady na obec.
V diaľke vidieť bradlá Červeného Kameňa.
Značenie zo začiatku kadiaľ vedie náučný chodník, nie je žiadne, to že idem správnym smerom, ma uisťujú len informačné panely. Vychádzam na okraji lesa na lúky.
Dokonca sa začína sem tam objavovať oranžovo biele značenie, že by to bolo značenie náučného chodníka? To netuším.
Okrajom lúk a z časti okrajom lesa prichádzam k skalnému útvaru Mokrá skala, aj keď je nevysoká, je to dobrý výhľadový bod. Ale informácie o tejto skale na tabuli, ktorá je umiestnená pod skalou by sme tiež hľadali márne.
Tu sa mi otvára výhľad na Vršatec, vrch Chotúč a dolinu Červeného Kameňa.
Ešte kus prechádzam náučným chodníkom a potom sa vraciam späť trasou podľa navigácie, tu už značenie úplne chýba.
Nedostatkom náučného chodníka je, že nie je značenie už z obce Mikušovce, trasa náučného chodníka je označená len sporadicky /možno/, chodník prechádza okrajom lesa, neprechádza cez také zaujímavé miesta ako Malé Hradište a Veľké Hradište, tadiaľ vedie zelené turistické značenie.
Z celého náučného chodníka mám dosť zmiešané pocity, napriek tomu, že bolo celkom pekne, očakávala som od neho viac, čo sa týka aj informácií z tejto konkrétnej lokality.
Aspoň moju náladu vylepšila výborná, chladená kofola v miestnom pohostinstve.
