Múzeum sa nachádza v podhorí Roháčov, v osade Brestová, kataster obce Zuberec. Základný kameň tohto skanzenu bol položený v roku 1967 a o rok neskôr sa začal budovať.
Po ukončení prvej etapy výstavby bol otvorený pre verejnosť v roku 1975.


Väčšina objektov múzea sú originály, niektoré sú postavené ako kópie originálov.Objekty sú rozdelené do piatich častí a to Dolnooravský rínok, Zamagurskú ulicu, Goralské lazy, Kostol s cintorínom, Mlynisko.
Areálom skanzenu preteká potok Studená.

Časť Dolnooravský rínok, predstavuje zemiansku osadu s námestíčkom, kde sa konali trhy, sú tu domy zemanov, roľníkov i remeselníkov či bezzemkov. Dolná Orava bola najskôr osídlenou časťou, domy boli z protipožiarnych a izolačných dôvodov omietnuté hlinou a bielené vápnom. Dominantou tejto časti je zvonica zo Záskalia, v prízemnej časti bol obecný archív, požiarna zbrojnica vo vrchnej časti je umiestnený zvon z Kraľovian. Kovový kohút ako symbol ochrany pred požiarom je umiestnený na vrchole


Obytný dom s dvorom a hospodárske stavby. V kúrii rodiny Meškových z Dolného Kubína bola zriadená súkromná latinská škola,v ktorej sa učil aj významný slovenský básnik P. O. Hviezdoslav.



Dielňa a predajňa Trstenskej keramiky.


Hospodárske stavby sýpky slúžili na uskladnenie poľnohospodárskych produktov a potravín

Obytné domy a interiéry.





Vodný mlyn z Novote. V mlyne sa šrotovalo obilie a tiež sa tu nachádzala kotúčová píla na pílenie šindiel.



Šoltýsky dom z Rabčíc a váhadlová studňa z Podbiela.


Goralské lazy boli na svahoch Beskýd, na severe Oravy, roztrúsené samostatné usadlosti. V 17. storočí sa začalo hospodáriť na severnejších, horských oblastiach. Osadníci si stavali prechodné obydlia. ktoré sa stali základom nových sídiel.



Zariadenie domov v goralských osadách.


Kostol sv. Alžbety Uhorskej zo Zábreže. Neskorogotický drevený kostol bol postavený pravdepodobne začiatkom 15. storočia.


Oravské dediny vznikali v 15. až 16, storočí na valaskom práve. Pri ich zakladaní bola pre usadlosť vymeraná zem, z ktorej sa odovzdávali zemepánovi dávky. Na tejto vymeranej zemi si pozdĺž cesty osadníci vystavali domy a postupne sa vyvíjala ulicová zástavba. Ukážkou je časť skanzenu Hornooravská ulica.




Plátenícka kúria patrila bohatším farbiarom a obchodníkom zo Štefanova.



Múzeum oravskej dediny predstavuje prierez života v oravských dedinách a osadách v minulosti, Na obydliach či zariadeniach vidieť rozdiel medzi chudobnejším a bohatším regiónom, v závislosti aj od prírodných podmienok. Celý areál je obklopený krásnou oravskou prírodou, oplatí sa toto miesto navštíviť.