Múzeum sa nachádza v Jahodníckych hájoch východne od Martina, rozprestiera sa na ploche 15,5ha a ponúka prehliadku celkom 143 exponátov.
Myšlienka zachrániť tradičnú ľudovú architektúru sa zrodila už v roku 1930, ale k realizácii došlo až v roku 1967 položením základného kameňa, keď Slovenské národné múzeum v Martine začalo budovať rozsiahlu expozíciu v prírode. Pre verejnosť otvorilo svoje brány v roku 1972 a od tej doby sa neustále rozrastá o nové objekty.
Dnes tu nájdeme vyše stovky stavieb predstavujúce slovenské regióny Oravu, Kysuce-Podjavorniky, Liptov a región Turiec. Sú tu drevenice, stodoly, hospodárske budovy, ale aj technické pamiatky, ako mlyny či olejkárske domy, nám rozprávajú príbeh každodenného života našich predkov. Sakrálne stavby ako drevený kostolík z Rudna, kaplnky či zvonice, pripomínajú dôležitú úlohu viery v živote dedinčanov.
Návštevník sa môže prejsť po skutočnej „dedinskej uličke“, nazrieť do kuchýň a izieb zariadených dobovým nábytkom, spoznať tradičné remeslá či vidieť náradie, ktoré kedysi patrilo k bežnej výbave gazdu a verne ukazujú každodenný život dedinských rodín.
Múzeum počas roka ožíva folklórnymi podujatiami. jarmokmi, ukážkami remesiel, či prezentáciou dožinkových, vianočných či veľkonočných zvykov pripomínajú bohatú kultúru a tradície slovenského vidieka. Nie je to len súbor starých domov, ale živý obraz toho, ako kedysi vyzeral život na slovenskej dedine. pomáha nám lepšie pochopiť naše korene a uchovať ich pre ďalšie generácie.


Pri vstupe sa nachádzajú informačné tabule o jednotlivých expozíciách, ich umiestnení a tiež a histórii založenia a budovania skanzenu. Prvými exponátmi je lis na hrozno a požiarny voz z obce Jasenova.


Ďalej sú to dedinské domčeky, ich zariadenia, objekt školy a ďalšie obytné i hospodárske budovy z jednotlivých regiónov..



Vybavenie, zrejme malotriedky, je skromné oproti terajším pomerom, zaujala ma na tabuli detská riekanka: Anča kráča auto fičí... neviem, nezdá sa mi, že by v tých časoch jazdili autá, ba dokonca autobusy.
























Jediným zachovaným dreveným kostolom z regiónu Turiec je kostol Štefana kráľa, z obce Rudno. Postavený bol v rokoch 1790–1792 a nahradil starší kostol z roku 1422. Má jednoloďovú drevenú stavbu s apsidou a štvorhrannou vežou. V interiéri je barokový oltár z roku 1707, nástenné maľby a sochy, ktoré vznikli medzi 16. a 18. storočím. V roku 1974 bol kostol presunutý do múzea, aby sa zachoval pre budúce generácie.
Interiér kostola


Vnútorné obloženie je pokryté maľbou iluzívnej architektúry vyplnenej mramorovaním, čo zároveň opticky zväčšuje priestor.

PS
Na bránke bočného vchodu múzea je zavesené toto upozornenie:

Múzeum je štátna príspevková organizácia, aké sú tu rozdieli oproti mojej návšteve v roku v roku 2023?
Je viac objektov ktoré nie sú označené, o aký objekt ide, z ktorej obce či regiónu pochádza.
Je menej otvorených objektov ako v minulosti.
Niektoré objekty, hlavne drevostavby by si zaslúžili opravu, aby neschátrali úplne a zachovali sa.
Prečo je to tak, nech si úsudok urobí každý sám.... Nasledovný výrok W. Churchilla : „Národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť,“ platí aj dnes.