Vodopád Skok sa nachádza nad Štrbským plesom v Mlynickej doline a vytvára ho Mlynický potok, ktorý padá zo skalného prahu z výšky 1789 metrov nad morom. Výška vodopádu je približne 30 metrov.
Dĺžka trasy od železnice je 5 km, s nenáročným, miernym stúpaním. Od spodnej stanice lanovky sem vedie žlté turistické značenie.
Smerom k Mlynickej doline prechádzame popri drevenej plastike Jozefa Szentivanyiho, zakladateľa osady Štrbské pleso, aj okolo plastiky obyvateľa tatranských lesov v nadživotnej veľkosti. Dúfam, že je menší v skutočnosti ako tá plastika.
Výhľad na Tatra Tower, v pozadí skokanské mostíky.
Chodník smeruje do Mlynickej doliny.
Začína jeseň, odkvitá vŕbovka úzkolistá ale horec luskáčikovitý je v plnom rozkvete.
Chodník je kamenistý i popretkávaný koreňmi stromov.
Miestami je výhľad na lanovku na Solisko.
Je pekný deň a vyzerá to tak, že väčšina návštevníkov sa rozhodla pre vodopád Skok. Aj keď sa snažím, je primálo fotografií na ktorých by chýbali turisti.
Povedľa zurčí Mlynický potok.
Obzerám sa navôkol na krásne Tatranské štíty ale už vodopád je tiež neďaleko a premávka sa zahusťuje..
Okolie je už v skorojesenných farbách.
A to je cieľ, vodopád Skok. Povesť hovorí, že vznikol zo sĺz dievčaťa, vyplakaných nad stratou milého, pytliaka, ktorý tu zahynul, prenasledujúc kamzíky. Ja som síce žiadne kamzíky nevidela ale zato tu bolo plno turistov navôkol.
Zaistenou cestou cez platne vodopádu sa dostávam k Plesu nad Skokom. Pleso je v nadmorskej výške 1 801 metrou s rozlohou 0,735 ha, hĺbkou 1,2 m.
Pohľad z výšky pod vodopád Skok.
Cestou späť obdivujem majestátne štíty, ale ani tie nie sú ľudoprázdne po priblížení zisťujem, že dvaja skalolezci zdolávajú vrchol.
Bol to pekný deň, nenáročná túra, aj keď to celkom nevyšlo podľa mojich predstáv, tak možno nabudúce.
