Je málo takých dediniek ako sú Haluzice, neďaleko Bošáce. Na neveľkom území tejto malej obce v oblasti Bielych Karpát, nájdeme rozhľadňu, pozostatky románskeho kostolíka, ako aj prírodnú pamiatku, Haluzickú tiesňavu.
Prvou našou zastávkou bola rozhľadňa Hájnica. Táto 7 metrov vysoká rozhľadňa sa nachádza nad obcou na vrchole odlesneného kopca Hájnica. Z centra obce od parkoviska je to vzdialenosť asi 600 metrov. Rozhľadňa je ľahko prístupná a ponúka výhľad na okolitú krajinu, Biele Karpaty, Bošácku dolinu s dedinkami v údolí, na pohorie Považský Inovec.
Výhľady z rozhľadne.
Z rozhľadne bol vidieť na okraji dedinky náš ďalší cieľ, románsky kostolík z roku 1240.
Okolo kostolíka bol vystavaný aj ochranný múr s vežami a strelňami. Kostol slúžil nielen na cirkevné účely, ale mal aj úlohu ochrany pred povodňami a nepriateľskými vojskami. Z kostola sa zachovali obvodové múry, veža, časť opevnenia a neďaleká zvonica.
Haluzická tiesňava.
Keď sa ma domáci opýtal, či pôjdeme aj do Priervy netušila som, že to je ďalšie pomenovanie práve tejto tiesňavy, tak som sa zatvárila rozpačito. Až doma som zistila, že neoficiálne názvy tejto krátkej ale prekrásnej tiesňavy sú okrem Priervy aj Haluzický výmoľ, či Sprašová súteska. Nech by som Haluzickú tiesňavu nazvala ktorýmkoľvek názvom, pre moje vnúčence to bude prales.Z tiesňavy ktorá má dĺžku okolo jedného kilometra, naozaj má človek pocit že je v pralese.
Kaňon vznikol erozívnou činnosťou Haluzického potoka, aj keď boli tropické teploty, v tiesňave panoval príjemný chládok. Okolité skalnaté steny sú vysoké do 50 metrov, v ktorých sa nachádzajú aj malé jaskynky. Všade navôkol je krásna, svieža zeleň. Obrastené sú stromy a tiež skaly brečtanom. Vody však je tentokrát pomenej.
K pralesu patria aj rôzne šelmy, aj my sme tu objavili jednu, malý hlodavec si našiel svoju korisť.
Ešte sme ani neodišli a už sa vyjednával budúcoročný návrat do "pralesa".
Nenáročné trasy tohto výletu sú vhodné aj pre rodiny s menšími deťmi.
