Rozhodli sme sa zavítať do našich veľhôr, pre ne je zážitok vidieť tatranské štíty, horské bystriny a v neposlednom rade aj plesá. Nie, nie sú to vysokohorské túry, tie vysoké hory budeme obdivovať len z diaľky.
Všetko sú to frekventované miesta, prázdne chodníky nečakajte, stretáme tu okrem našich turistov aj rôzne iné národnosti. Nemám rada takéto preplnené miesta, ale na týchto ľahko dostupných trasách to iné asi nebude.
Zo stanice Starý Smokovec vedie naša cesta popri rôznych reštauračných zariadeniach a stánkoch k stanici lanovky na Hrebienok.
Prechádzame popri drevenom neogotickom kostole z roku 1888 ktorý bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle.
Krátkou jazdou pozemnou lanovkou sa dostávame na Hrebienok. Deti sa potešili rodinke medveďov, našťastie to boli drevené súsošia, naživo by sme ich stretnúť nechceli. Bývali takým symbolom Tatier, ale už sa stávajú symbolom Slovenska.
Z Hrebienka budeme robiť taký krátky okruh červeným turistickým značením po mostík cez Studený potok a späť cez Rainerovu chatu, Bilíkovu chatu, na Hrebienok. Zo širokého chodníka sú výhľady na tatranské štíty, pri chodníku kvitne vrbovka, horec luskačovitý a zreje jarabina spolu s okolitou zeleňou skrášľujú Vysoké Tatry..
Ale nachádzame tu aj vyschnuté a polámané ihličňany, v Studenom potoku je primálo vody...Kedysi pred kalamitou boli Tatry krajšie, zdravšie, ale človek ešte nedokáže prírodu riadiť, našťastie, čo však dokáže, to je devastovať ju a ona nám to v takejto podobe vráti....
Posedeli sme si obďaleč Rainerovej chaty, keď sa približovala väčšia skupinka turistov, tak sme popri toku a vodopádoch Studeného potoka vybrali na spiatočnú cestu.
Vody a vodopádiky Studeného potoka.
Medzi najznámejšie tatranské plesá patrí Štrbské pleso. Zas je to nenáročná prechádzka okolo plesa, ktorým vedie aj náučný chodník.
Už menej známe, teda aj menej navštevované sú neveľké Jazierka lásky. Tu si posedíme, onedlho nastáva čas odchodu. Aj keď sme veľa toho neprešli, určite aj tento krátky výlet stál za to.
