Prvá písomná zmienka o obci Červený Kameň je z roku 1354. V období založenia sa obec uvádza ako Vereskö alebo Vereskew. Neskôr sa používali názvy Wöröskö, Wereskö, nemeckú verziu Rothenstein a Cžerwený Kámeň. Až od roku 1927 sa ustálil názov obce Červený Kameň.
V každom názve obce je však symbol červeného kameňa, práve tieto bralá sfarbené do červena ma upútali na mojich potulkách v okolí Vršatca.
Keď som sa dozvedela o otvorení náučného chodníka okolo Červenokamenského brala, už mi nič nebránilo aby som ho absolvovala.
Začiatok náučného chodníka ktorý vedie cez dedinu.
Dedinou preteká Tovarský potok.
Rozhodla som sa vstúpiť do terénu nižšie za parkoviskami, vyjsť k prameňu a vracať sa okolo bradiel naspäť. Toto rozhodnutie sa však ukázalo ako nie veľmi vhodné, aj keď výhľady boli pekné, len odbočka značenia smerom k prameňu bola skoro pre mňa neviditeľná, tak som ju musela hľadať.
Za mnou sa týčia Vršatské bralá
Povedľa Červenokamenské bralá
Vpredu sa značenie stráca
Ťažko viditeľný smer k studničke.
Pohľad smerom na Vršatské bralá.
Predo mnou Červenokamenské bradlo v plnej kráse ozdobené májom, pre mňa záhada ako to mohli do tejto výšky vyniesť a ukotviť.
Ten kameň je naozaj červený, zrejme s obsahom železa.
Bralo a výhľady.
Pri schádzaní okolo brala, ktoré je z každej strany iné, bráničkou sa dostaneme ku kaplnke. V roku 1931 na pamiatku 1500 rokov konania mariánskeho cirkevného snemu v Efeze bola pod 45 m vysokým vápencovým monolitom vystrieľaná do skaly jaskyňa, je tu osadená socha Panny Márie.
A už len pohodovým chodníčkom naspäť do dediny. V každom prípade začať náučný chodník z tejto strany by bola tá správna voľba. Prejsť tento chodník je vyložene prechádzka vhodná aj pre deti.
