

Na cintoríne sa nachádza aj pekná stará zvonička, len pohľad na ňu špatí „kadibudka“ vystavaná hneď vedľa.


Po úseku pasienkov vchádzam do príjemného chládku okrajom lesa. Ale netrvalo to dlho a zas vychádzam na lúku.



Z najvyššieho bodu lúky sa zrazu zjavil Kostolecký dóm v diaľke. Tieň mohutnej lipy s postaveným krížom a v diaľke „Strecha Slovenska“ zrejme spôsobili, že som pokračovala cestou dolu, smerom k Záskaliu. Nevidela som značenie náučného chodníka, ktorý odbočoval vľavo, smerom k zelenému turistickému značeniu. Tak som si musela zopakovať cestu nahor, slnko pálilo a konečne som natrafila na značenie náučného chodníka, ktoré už bolo súbežné so zeleným turistickým značením.




Cesta lesom bola síce príjemná ale s nekonečným stúpaním až po smerovník pod Manínom. Tu sa náučný chodník napája na žlté turistické značenie. Ktoré ma bude sprevádzať až po autokemping teda až do ukončenia celej trasy.


Z tejto trasy som ešte odbočila k Partizánskej jaskyni. Pred jaskyňou je vyhliadkové miesto.


Prírodná pamiatka Partizánska jaskyňa, alebo Hrubá diera, sa nachádza v skalnom brale nad obcou Záskalie. Je to 20 metrov dlhá chodba, ktorá nemá krasovú výzdobu. Počas SNP slúžila ako dočasný partizánsky úkryt.
Z toho rozhorúčeného dňa mi jaskyňa bola príjemným ochladením.





Pokračujem ďalej náučným chodníkom, Už je to len cesta lesom, neskôr serpentíny s občasnými výhľadmi na Považský hrad a tok rieky Váh.






Bola to krásna túra les, skaly, potok, jaskyne, vyhliadky z každého niečo. Čo však mi na jej konci chýbalo? V kempe im došla kofola, na tú som sa po tom teplom dni úplne tešila, nuž nemôžem mať všetko.
Na záver by som doplnila toľko, že naozaj sú to krásne, zaujímavé miesta. Kto nemá kondičku, alebo z rôznych zdravotných dôvodov nemôže celú trasu absolvovať, tak je možnosť zaparkovať za Manínskou tiesňavou a prejsť sa cez ňu. Tak isto je možnosť odparkovať auto v Záskalí a prejsť cez Kostoleckú tiesňavu. Sú to nenáročné krátke úseky asfaltovanou cestou. Tiež v Kostolci sa dá pri cintoríne zaparkovať auto a ísť hore na Skalu, čo je už stúpanie, ale nie je to dlhý úsek a stojí to za to. Samozrejme k jaskyniam sa s autom nedostaneme. Ale aj tak najkrajšie je celý úsek prejsť pešo.